Skutočné, pravé zbrane hodné tohto pomenovania sprevádzajúce človeka približne 400 000 rokov označujeme ako chladné zbrane. Najstaršie chladné zbrane okrem zvýšenia efektívnosti lovu a boja v sebe, aj keď to znie neuveriteľne, niesli vývojové prvky všetkých zbraní, ktoré človek vynašiel.

Pokiaľ sa chcem vyhnúť špekuláciám, považujem za najstaršiu chladnú zbraň kopiju, teda drevenú žrď, ktorá mala na konci upevnený najčastejšie kamenný, dvojbritý hrot. Samozrejme, že hrot mohol byť aj jednobritý, lenže… ako archeologický nález ho s najväčšou pravdepodobnosťou bude archeológ interpretovať ako nôž a nie hrot kopije, pretože žrď sa nedochovala.

Najstaršie kamenné hroty kopije sú dlhé do cca 120 mm, ale s postupom rozvoja technológie spracovania kameňa dosahovali dĺžku až 300 mm.

Okrem toho, že kopija bola najstaršou zbraňou, bola aj prvou zbraňou veľkej skupiny žrďových zbraní.

Približne v rovnakej dobe vzniká ďalšia z chladných zbraní – oštep (1), ktorý umožňoval útok na väčšiu vzdialenosť. Opäť ide o drevenú žrď s najčastejšie kamenným, dvojbritým hrotom. Na rozdiel od kopije sa do cieľa vrhal, a preto patrí do skupiny vrhacích zbraní.

Oštep bol oproti kopiji subtílnejší, i keď často dlhší a mal aj podstatne menší hrot. Najstaršie kamenné hroty oštepu sú dlhé do cca 50 mm. Používal sa na lov zvere i rýb.

Rybársky oštep dostal, pochopiteľne, aj vlastné označenie – harpúna. Hrot bol najčastejšie vyrobený z kosti a mal po jednej alebo po oboch stranách zahrotené háky, ktoré bránili vytiahnutiu harpúny z tela ryby.

Na zvýšenie priebojnosti oštepov a zvýšenie ich doletu vznikajú rozmanité pomôcky označované ako atlatl (vyslovuje sa atlátil) – vrhač oštepu, v reči austrálskych domorodcov woomera, ktorý predstavuje najstaršie príslušenstvo chladnej zbrane. Vznikol minimálne 20 000 rokov pred naším letopočtom.

Kopija aj oštep boli výkonnými zbraňami, ktoré sa výborne hodili na lov i boj. Nečudo, že sa na lov a ako športové náčinie používajú dodnes.

Rozdiel medzi hrotom mladších kopií a oštepov spočíva v ich rozmeroch. Dĺžka hrotu kopije (bez tuľaje) sa pohybuje 250-300 mm, hrot oštepu (bez tuľaje) je dlhý 100 – 200 mm.

Snaha zväčšiť dosah a účinnosť oštepu viedla niekedy medzi 50 000 – 8 000 rokmi pred naším letopočtom k vynálezu luku (5). Nástenné maľby v španielskej jaskyni Cueva de la Vieja (6) datované do obdobia 10 000 – 6 000 rokov pred naším letopočtom jasne dokazujú hromadné používanie lukov pri love. Modifikovaný oštep dostal označenie šíp a je najstarším reprezentantom diametrálne odlišnej skupiny panoplií – munície, kde patrí do podskupiny strelivo.

Úvodná definícia chladných zbraní znie – sú to panopliá, ich časti a príslušenstvo, slúžiace na zničenie cieľa alebo jeho vyradenie z činnosti ich priamym ovládaním.
Koniec tretej časti.

Informačné pramene:

1) http://cs.wikipedia.org/wiki/T%C5%99%C3%ADdob%C3%A1_periodizace_prav%C4%9Bk%C3%BDch_d%C4%9Bjin

2) http://cs.wikipedia.org/wiki/Mezolit

3) http://www.fossiliraptor.be/viedeshommes2.htm – ilustračné obrázky

4) http://www.speerschleuder.de/Home/Home.html

5) http://cs.wikipedia.org/wiki/Luk

6) http://artigoo.com/los-100-anos-de-la-cueva-de-la-vieja

DUBAY, P.: Arc et arbalete. Lausanne, 1978.

© tpd 2011 for obnova.sk only