Vynález luku (1) znamená rovnako prevratný medzník ako vynález čierneho prachu o niekoľko tisícročí neskôr. Znamená začiatok konca zbraní / nástrojov – chladných zbraní a počiatok vývoja zbraní / strojov – strelných zbraní,

STRELNÁ ZBRAŇ

každý identifikovateľný prostriedok a jeho časť, ktorý je určený na zničenie cieľa alebo jeho vyradenie z činnosti sprostredkovanou obsluhou; každá strelná zbraň je v  podstate strojom (mechanizmom) umožňujúcim premenu nejakým spôsobom nahromadenej energie na pohybovú energiu strely.

v rámci ktorých luk radíme do podskupiny mechanických zbraní.
MECHANICKÁ ZBRAŇ

strelná zbraň, ktorá na vystrelenie strely využíva mechanickú energiu akumulovanú v pružnom médiu.

Chladné zbrane sa vo svojej tvarovej a funkčnej rozmanitosti vyvíjali najmä s nástupom spracovania kovov od cca 3300 rokov pred naším letopočtom až do dvadsiateho storočia.

Šíp, vzhľadom na svoje určenie, opustil skupinu chladných zbraní a je prvým jednoznačne identifikovateľným druhom streliva. Ako projektil slúžil a slúži človeku pri love, boji i zábave bez podstatných konštrukčných zmien 130 storočí.

Rovnako starou, ale možno aj staršou zbraňou bol prak (2), ktorý umožňoval zväčšiť dolet vrhaného kameňa. Žiaľ kameň, aj keď starostlivo vybraný, ostáva stále naturfaktom a nenesie žiadne znaky potrebné pre jednoznačnú identifikáciu. Najstaršie identifikovateľné artefakty určené na vrhanie prakom sú gréckeho pôvodu, pochádzajú približne zo štvrtého storočia pred naším letopočtom a sú vyrobené z olova.

Grécke projektily do praku

Mladšia sestra šípu šipka, určená pre streľbu z kuše, sa objavila okolo roku 397 pred naším letopočtom vo výzbroji gréckeho vojska. Bola kratšia, robustnejšia, s mohutnejším hrotom a predstavuje vrcholnú formu striel mechanických zbraní.

Šíp a šipka, rekonštrukcia

Začiatok konca mechanických zbraní predznamenal vynález čierneho prachu, jednej z najstarších výbušnín.

Nemožno sa čudovať, že prvé strely uvádzané do pohybu čiernym prachom sa podobajú na šípy, resp šipky.

V Číne “ohnivé šípy” okolo roku 1044 a v Európe prvé vyobrazenie palnej zbrane z roku 1326 s projektilom pripomínajúcim šíp (3).

Vyobrazenie palnej zbrane z roku 1326

Vynález a vývoj novej skupiny strelných zbraní, ktoré naplnili bojiská rachotom výstrelov a mračnami páchnuceho dymu, je zatiaľ konečné štádium vývoja zbraní používaných človekom – palných zbraní.
PALNÁ ZBRAŇ

strelná zbraň, v ktorej je strela uvedená do pohybu okamžitým uvoľnením chemickej energie výbušniny (strelného prachu alebo nárazovej zlože).

Princíp palných zbraní ostal po 685 rokov rovnaký a v prvých storočiach ťažisko vývoja spočívalo v zdokonaľovaní zapaľovacej sústavy zbrane – iniciačného mechanizmu prachovej náplne – zámky zbrane. Pred 171 rokmi dosiahli palné zbrane funkčnú dokonalosť a ich ďalší vývoj sa v podstate zastavil. Ťažisko výskumu a vývoja sa prenieslo na výkonný komponent palnej zbrane – strelivo.

Možno sa mnohým z vás bude zdať, že môj náčrt histórie vývoja zbraní je neúplný a zabudol som na tanky, stíhačky a hlavne “zbrane hromadného ničenia”. Pretože predpokladám, že tu nie sme na politickom školení, dovolím si tvrdiť, že tank alebo stíhačka je iba transportným prostriedkom a atómová bomba druhom jadrovej munície. Principiálne nemajú so zbraňami nič spoločné a v začiatkoch vojenského použitia lietadla a tanku sa s využitím palných zbraní vôbec nerátalo alebo iba v minimálnom rozsahu (4, 5).

Koniec.

Informačné pramene:

1) DUBAY, P.: Arc et arbalete. Lausanne, 1978.

2) http://slinging.org/index.php?page=the-sling-in-medieval-europe—chris-harrison

3) http://en.wikipedia.org/wiki/Walter_de_Milemete

4) GLANFIELD, J.: The Devil’s Chariots – The birth and secret battles of the first tanks. Gloucestershire 2001.

5) NĚMEČEK, V.: Vojenská letadla 1 – letadla první světové války. Praha 1974.

© tpd 2011 for obnova.sk only