V Amazónii objavili zvyšky neznámej civilizácie

Pod stromami amazonského pralesa sa vedcom podarilo objaviť početné zvyšky starovekej a doteraz nepoznanej civilizácie. Na hranici medzi Bolíviou a Brazíliou sa “vďaka” zrýchlenému procesu odlesňovania našlo až 260 obrovských ciest, dlhých zavlažovacích kanálov a ohrád pre dobytok.

Vedci sa pôvodne domnievali, že pred príchodom Španielov a Portugalcov v 15. storočí, neexistovali v amazonskej oblasti rozvinuté civilizácie. Avšak kálanie stromov v súčasnosti odhaľuje množstvo dôkazov o tom, že situácia bola iná. Najnovšie satelitné obrázky spomínaných oblastí ukazujú komplex dedín, miest, chodníkov a štruktúr, ktoré až doteraz ostávali zahalené nepreniknuteľnou zelenou pokrývkou pralesa.


“Je to nikdy nekončiaca história,” ubezpečuje Denise Schaan z brazílskej univerzity, ktorá uskutočnila početné objavy zo vzduchu, dokonca analyzovala obrázky z Google Earth. “Neprejde týždeň bez toho, aby sme neobjavili nové stavby,” dodáva. Niektoré z nich majú tvar kocky, zatiaľ čo iné tvoria koncentrované kruhy alebo zložité geometrické tvary ako šesťuholníky či osemuholníky a všetky sú medzi sebou prepojené sieťou širokých ciest. Vedci tieto nálezy nazývajú geoglify.


Najnovší objav sa nachádza v oblasti rozprestierajúcej sa na severe Bolívie a na západe Brazílie. Nález je pokračovaním ďalších veľkých mestských, medzi sebou prepojených oblastí, ako sú napríklad takzvané “záhradné mestá”, objavené v oblasti centrálnej Brazílie, ktorých vek dosahuje asi 1 400 rokov. Jeho formy a charakteristiky sa však na geoglify nepodobajú. “S istotou sa domnievam, že záhradné mestá Xingu a geoglify nie sú priamo prepojené,” ubezpečuje Martti Pärssinen z madridského kultúrneho inštitútu. “Napriek tomu oba objavy poukazujú na to, že veľké oblasti Amazónie boli husto zaľudnené oveľa skôr, ako sa objavili prví Európania,” dodáva. Geoglify sú tvorené priekopami a kanálmi širokými 11 metrov a hlbokými dva metre. Ich priemery sa pohybujú od 90 do 300 metrov.


Počas vykopávok sa vedcom podarilo objaviť kusy keramiky, brúsené kamene a iné známky ľudského osídlenia, hoci na niektorých miestach sa nenašiel ani jediný predmet, čo podľa vedcov môže znamenať, že tieto mohli plniť obradnú či obrannú funkciu.


Hoci neexistujú dôkazy o tom, že starobylí obyvatelia Amazónie stavali pyramídy alebo sa u nich rozvinulo písmo, určite žili vo veľmi prepracovanom spoločenskom systéme a dokázali si podmaniť svoje okolie.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Vedci odkryli hrobku mayského kráľa

Archeológovia v Guatemale objavili hrobku mayského kráľa, v ktorej sa nachádzala dobre zachovaná keramika či detské kosti. Vedci môžu vďaka tomuto objavu lepšie pochopiť rituálne zvyky Mayov. Pohrebnú komoru odkryli ešte v máji pod pyramídou El Diablo v meste El Zotz nachádzajúcom sa v džungľou pokrytej oblasti Petén. Podľa vedcov ju vytvorili niekedy v rozmedzí rokov 300 až 600 n. l. Verejnosť sa o objave archeológov dozvedela až vo štvrtok. Dobre zapečatená hrobka pomohla ochrániť textil, drevorezby a červenú a žltú keramiku ozdobenú motívmi rýb a diviakov, uviedli vedci.

Vedcom sa podarilo objaviť doteraz neznámy jazyk

Vo vzdialenej oblasti Indie sa vedcom podarilo objaviť neznámy jazyk. Nazýva sa Koro a zdá sa, že je odlišný od iných jazykov z rodiny, do ktorej patrí. Podľa vedcov však je ohrozený. Jazyk Koro objavil tím jazykovedcov počas expedície v severovýchodnej Indii Arunáčalpradéš. Výskumníci hľadali iné dva málo známe jazyky, ktorými sa hovorí len v malej oblasti. Keď tieto jazyky nahrávali a počúvali, objavili tretí, ktorý bol pre nich úplne nový. “Nemuseli sme zájsť ďaleko v našom zozname slov, kým sme si uvedomili, že je extrémne odlišný v každom možnom smere,” uviedol jeden z vedúcich expedície David Harrison. Jazykovedci nahrali tisícky slov a zistili, že Koro sa od iných jazykov v oblasti skutočne odlišoval.

Vedci objavili nedotknutú hrobku starú viac než 3 500 rokov

Archeológom sa v ruinách kráľovského paláca Qatna v centre Sýrie podarilo objaviť posmrtnú komoru plnú ľudských pozostatkov a darov, ktorá viac než 3 500 rokov zotrvala nedotknutá a uzavretá. Vedci z Univerzity Eberharda Karla v nemeckom Tübingene, ktorí stoja za výskumom, dnes naznačili, že okrem pokladu nevyčísliteľnej hodnoty našli vnútri komory aj pozostatky viac než 30 ľudí. Dodali, že telá mohli patriť “kráľovskej rodine z Qatny alebo členom panovníckeho dvora” a označili za pozoruhodné, že komora ostala uzatvorená tri a pol tisícročia, bez toho aby sa jej lupiči čo i len dotkli.