Klub ochranárov technických pamiatok (KOTP) navrhuje, aby v areáli Cvernovky pribudlo ďalších sedem chránených objektov, ktoré by boli národnou kultúrnou pamiatkou. Agentúru SITA informoval za klub Jakub Ďurinda. Ministerstvo kultúry v roku 2008 rozhodlo o vyhlásení jednej budovy – Hlavného výrobného objektu – za národnú kultúrnu pamiatku. Pamiatkový úrad pritom v roku 2007 navrhol vyhlásiť za národné kultúrne pamiatky štyri historické objekty areálu, KOTP chce v súčasnosti chrániť okrem hlavného výrobného objektu ďalších sedem stavieb. Ako informoval Peter Škulavík z Pamiatkového úradu SR, v súčasnosti skúmajú zákonné možnosti, ktoré by umožnili zmeniť rozhodnutie ministerstva. Klub ochranárov chce zachovať areál Cvernovky na Páričkovej ulici ako celok, keďže hodnota súboru je podľa nich omnoho väčšia ako súčet hodnôt jednotlivých objektov. Na Pamiatkový úrad preto podali podnet na prehodnotenie vyhlásenia nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku. "Zmena vlastníka uvádzaná v podnete však nie je skutočnosťou, ktorá by mohla viesť k nejakej forme obnovy konania vo veci vyhlásenia fabriky za národnú kultúrnu pamiatku, v ktorej už raz rozhodlo Ministerstvo kultúry SR," dodal Škulavík.
   Za záchranu Cvernovky bojuje Klub ochrany technických pamiatok, iniciatíva Bratislava otvorene, podporuje ich aj občianske združenie Design factory a ďalší odborníci z oblasti architektúry a pamiatkovej starostlivosti. Vyzývajú primátora aj hlavnú architektku Bratislavy, starostu Ružinova, poslancov v dotknutých zastupiteľstvách aj vedenie Pamiatkového úradu SR, aby podnikli všetko, čo je v ich silách a kompetenciách na záchranu tejto pamiatky. Žiadajú ich o obstaranie územného plánu zóny a zapísanie areálu Cvernovky do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Ľudia, ktorí chcú zachovanie areálu továrne, sa obávajú, že dôjde k jeho zničeniu tým, že v ňom vlastník – spoločnosť Hamilton Group, plánuje postaviť bytové, obchodné a kancelárske priestory. "So zachovaním historických objektov, okrem jediného pamiatkovo chráneného Hlavného výrobného objektu, však, bohužiaľ, nepočíta," informujú v stanovisku s tým, že investor plánuje práce rozbehnúť v marci tohto roku. Hodnotu celého areálu Cvernovky prízvukujú aj odborníci, ktorí sú za jeho zachovanie, ako napríklad architekt Vladimír Husák či architektka Jana Gregorová z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity Bratislava. "Cvernovka predstavuje v súčasnosti najvýznamnejšie, najkomplexnejšie a najzachovalejšie historické industriálne dielo v Bratislave," hovorí architekt Vladimír Husák.
   "Komplexná rekonštrukcia celého areálu Cvernovky je naplánovaná na niekoľko rokov. Ako prvá bude rekonštruovaná budova bývalej ubytovne, naľavo od hlavného vchodu, kde vznikne bytový dom so zachovaním služieb," informovala spoločnosť Hamilton Group prostredníctvom svojho mediálneho zástupcu Karola Wolfa. Práce sa začnú ešte v prvom švrťroku 2012. "Pri všetkých prácach v areáli Cvernovky bude Hamilton Group rešpektovať schválené obmedzenia týkajúce sa technicko-historickej hodnoty areálu," dodal Wolf. "Samozrejme, že rozumieme ekonomickému uhlu pohľadu investora. Dokážeme si preto predstaviť, že by sa napríklad z jednopodlažného objektu – Úpravne, pozdĺž Košickej ulice, chránili len fasády a objekt by tak bolo možné citlivo nadstavať," informoval Ďurinda z Klubu ochranárov technických pamiatok. Podľa neho ide o určitú formu kompromisu, ktorá rešpektuje zámery investora a zároveň zachováva genius-loci. "Takéto situácie sa dajú riešiť vždy podstatne rozumnejšou cestou ako je plošná asanácia," dodal Ďurinda.
   Starosta bratislavského Ružinova Dušan Pekár uviedol, že plne podporuje požiadavku na tvorbu územných plánov zón a zachovania tváre Ružinova. "Dať stavebníkom mantinely v podobe územných plánov zón je prioritou vedenia mestskej časti," dodal starosta s tým, že všetky povolenia pre Cvernovku preveria a o budúcnosti tohto areálu bude mestská časť hovoriť s aktivistami.

   Historický areál Uhorskej Cvernovky z roku 1903 je vymedzený ulicami Páričkova, Svätoplukova a Košická. Z najstaršej vývojovej etapy sa tu zachoval súbor priemyselných objektov, predstavujúcich takmer kompletne dochovaný priemyselný urbanistický celok. Zachovaná sústava stavieb dokumentuje technologický sled procesu výroby v továrni. Aktivisti ju preto považujú za jedinečnú pamiatku. Za posledné roky podľa nich Bratislava prišla o mnohé hodnotné industriálne pamiatky ako Kablo, Danubius-Elektrik, Gumon či Tabaková továreň z polovice 19. storočia. "Cvernová továreň je pritom ideálnym príkladom areálu, ktorý je vďaka typu bývalej výroby jednoducho adaptovateľný na nové využitie," uzatvárajú aktivisti.