V Berlíne dnes sprístupnia najväcšie židovské múzeum v Európe
BERLÍN – V Berlíne oddnes možno navštíviť najväčšie židovské múzeum vEurópe. Osemstopäťdesiat prominentných hostí, Berlínska filharmónia a Chicagskysymfonický orchester, spolkový prezident Johannes Rau a kancelár Gerhard Schröder bolipri tom, keď ho v nedeľu večer slávnostne otvorili. Židovské múzeum v Berlíne.Múzeum, ktorého vybudovanie stálo asi 120 miliónov mariek, ponúka návštevníkom3900 exponátov, z toho 1600 originálov.
Nemožno hovoriť
o nemeckých dejinách bez holokaustu
Kto vstúpi do novostavby Židovského múzea v Berlíne, uvidí najskôr granátovújabloň z umelej hmoty a hodvábu. Granátové jablko znázorňuje v židovskej kultúreplodnosť a strom signalizuje, že táto komplexná expozícia nie je iba múzeomvyhladzovania Židov nemeckými nacistami, ale chce ukázať celých 2000 rokov zložitéhonemecko-židovského spolužitia a spoločných dejín.
„Musí byť jasné, že nemecké dejiny bez prítomnosti Židov nemožno vôbecvysvetliť,“ hovorí 75-ročný riaditeľ múzea Michael Blumenthal, ktorý pochádza zNemecka a v sedemdesiatych rokoch bol vo vláde amerického prezidenta Jimmyho Carteraministrom financií. „Samozrejme, nemôžeme hovoriť o nemeckých dejinách bezholokaustu,“ dodáva.
„Katastrofu si musíme v pamäti strážiť,“ povedal pri otvorení spolkovýprezident Johannes Rau, „to by však nemalo viesť k chybnému záveru, že holokaust jesumou židovsko-nemeckých dejín.“
Rozhodnutie budovať múzeum padlo v roku 1975, ale až roku 1992 sa začalo stavať. Kbarokovému Ephraimskému palácu vo štvrti Kreuzberg pribudla originálna modernáprístavba podľa projektu amerického architekta židovského pôvodu Daniela Libeskinda,ktorá je sama osebe považovaná za umelecké dielo. Kľukatá budova s kovovým opláštenímmôže pôdorysom niekomu pripomínať polámanú Dávidovu hviezdu, inému blesk aďalšiemu zastavané prázdno po vyhladzovacom tábore v Osvienčime.
Spoločnosť si na rasizmus a antisemitizmus zvykla
Prázdna stavba bola prístupná niekoľko mesiacov po dokončení v roku 1999 a užvtedy ju navštívilo viac ako štvrť milióna ľudí. Teraz sa budova zaplnila 3900exponátmi a multimediálnou technikou.
V inscenácii Novozélanďana Kena Gorbeya, ktorý nie je Žid a nevie ani slovo ponemecky, výstava zobrazuje v dramatických kontrastoch svetla a tmy spolužitie Nemcov aŽidov od rímskych čias do dneška. Niektoré priestory predsa len zostali prázdne asymbolizujú, o čo všetko zo židovskej kultúry svet prišiel.
V Berlíne už raz židovské múzeum vzniklo – iba krátko predtým, než sa v roku1933 stal ríšskym kancelárom Adolf Hitler. Počas novembrových pogromov roku 1938 hozatvorili, umelecké skvosty zhabali a rozkradli.
Nemecké médiá včera citovali Paula Spiegela, predsedu Ústrednej rady židov vNemecku, ktorý varoval pred priveľkými očakávaniami spojenými s novým židovskýmmúzeom. Povedal, že spoločnosť si na rasizmus a antisemitizmus zvykla: „Nepoznám vNemecku miesto, kam by príslušníci menšín mohli prísť a povedať si: tu som vbezpečí.“
Ešte tento rok na jeseň chcú Nemci splatiť ďalší historický dlh a v susedstveBrandenburskej brány začať budovať ústredný pamätník holokaustu. Po rokoch sporovo jeho podobu sa má podľa projektov amerického architekta Petra Eisenmana postaviťrozsiahle pole s 2700 betónovými kvádrami a podzemným dokumentačným strediskom. (čtk,reuters, dpa)
Publikované na: www.sme.sk dňa 11. 9. 2001
