Pamiatkový úrad SR opäť po roku odovzdal ocenenia za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky, laureátmi Ceny Alžbety Güntherovej-Mayerovej 2017 sú pamiatkárka Mária Poláková a pamiatková výskumníčka Norma Urbanová, in memoriam bola cena udelená Ivanovi Tkáčovi, vedúcemu Pamiatkového úradu – Oblastného reštaurátorského ateliéru v Levoči, ktorý zomrel v závere minulého roka. Desiaty ročník slávnostného podujatia sa uskutočnil v Kostole sv. Antona Pustovníka v areáli národnej kultúrnej pamiatky, v kartuziánskom kláštore v Červenom Kláštore (okres Kežmarok), ceny odovzdala generálna riaditeľka Pamiatkového úradu SR Katarína Kosová.

Ocenená Mária Polákova odišla v roku 2013 po viac ako 45 pracovných rokoch prežitých medzi pamiatkármi a pamiatkami z Krajského pamiatkového úradu Prešov do dôchodku. Od roku 1967 pôsobila vo vtedajšom Krajskom stredisku štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove. Na prelome 60. a 70. rokov sa najintenzívnejšie venovala východoslovenským dreveným kostolíkom, ukončila vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V ďalšom období sa začala systematicky špecializovať na oblasť reštaurovania, no aj naďalej sa venovala ostatným druhom pamiatok. Po 15 rokoch práce s pamiatkami Východoslovenského kraja sa stala v roku 1984 vedúcou oddelenia metodiky pamiatkovej starostlivosti (PS), neskôr vedúcou odboru PS a od roku 1989 vedúcou útvaru metodiky PS. V roku 1991 bola vymenovaná za riaditeľku Pamiatkového ústavu, regionálneho strediska Prešov. Aj vďaka osobnostným kvalitám a odbornosti zvládla aj viaceré ďalšie aktivity, ktoré presahovali rámec pracoviska Krajského pamiatkového úradu Prešov. Pracovala v odborných komisiách na miestnej, krajskej aj celoslovenskej úrovni, pôsobila v grantových komisiách Ministerstva kultúry SR aj ako členka Reštaurátorskej komisie PÚ SR. Doposiaľ je členkou Odborno-metodickej komisie pri PÚ SR. Pri príležitosti životného jubilea jej bola v roku 2008 udelená Cena primátora mesta Prešov.

Norma Urbanová absolvovala v roku 1966 Filozofickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. Pracovala ako metodička pre obnovu pamiatkových objektov v Krajskom ústave štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove, v rokoch 1970 až 1977 ako odborná asistentka pre dejiny umenia a tajomníčka Katedry výtvarnej výchovy na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Na Katedre všeobecných dejín obhájila v roku 1975 dizertačnú prácu a zložila rigorózne skúšky z dejín umenia a všeobecných dejín. Pôsobila aj v regionálnych a celoslovenských výtvarných komisiách pri Slovenskom fonde výtvarných umení. Po roku 1977 pracovala v prešovskom stredisku Projektového ústavu kultúry (PÚK) ako vedúca odborná pracovníčka v skupine pre pamiatkové výskumy, od roku 1986 ako vedúca ateliéru pamiatkového výskumu v bratislavskom stredisku PÚK. Jej posledným pôsobiskom bol Pamiatkový ústav v Bratislave, v ktorom pracovala do roku 2000. Výsledkom jej dlhoročnej odbornej práce je viac ako 130 výskumov jednotlivých kultúrnych pamiatok od meštianskych domov, kanónií i celých blokov historickej zástavby či opevnení v pamiatkových rezerváciách ako Bardejov, Košice či Levoča, po kaštiele, kúrie, kostoly a iné pamiatky, najmä v oblasti východného Slovenska. K tejto činnosti patria aj kultúrno-historické prieskumy spracovávané v rôznych odborných kolektívoch pre územné celky, výskum Karpatského regiónu pre participačný projekt UNESCO, ale aj výskum pamiatkových hodnôt pre zápis Pamiatkovej rezervácie Bardejov a židovského suburbia do Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Súčasťou jej odbornej činnosti je množstvo článkov, štúdií, prednášok či recenzií a posudkov, ako aj publikácií. Norma Urbanová sa neprestala venovať odbornej pamiatkarskej práci ani po odchode do dôchodku a stále sa aktívne venuje architektonicko-historickým a umeleckohistorickým pamiatkovým výskumom. Zatiaľ jej posledným je autorstvo a odborná garancia textov pre Súpis národných kultúrnych pamiatok – Levoča (2016).

Ivan Tkáč, rodák zo Spišskej Novej Vsi, ukončil vysokoškolské štúdium v roku 1990 na Stavebnej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach. Od roku 1992 pracoval v Štátnych reštaurátorských ateliéroch – Oblastnom reštaurátorskom ateliéri (ORA) v Levoči najprv ako výrobný dispečer a od 1. júla 1997 ako vedúci ORA. Jeho pracovný život, rovnako ako život levočského reštaurátorského ateliéru, popretkávali organizačné zmeny i zmeny sídla ateliéru, tiež nárast počtu zamestnancov vyplývajúci zo zlepšených priestorových podmienok. Zmeny prinieslo presťahovanie sa ateliéru do špecificky a účelovo projektovaného a rekonštruovaného objektu na Novej ulici v roku 1997. Aby objekt žil a plnil poslanie, pre ktoré bol vybudovaný, bolo potrebné naplniť ho reštaurátorskými akciami a ľudským potenciálom, ktorý reštaurátorské práce prinášal, organizačne zabezpečoval a fyzicky vykonával. Parketou pre Ivana Tkáča bolo prinášanie mimoriadneho množstva reštaurátorských akcií pre tento ateliér, ktorý sa takto zúčastnil na mnohých reštaurátorských počinoch. Ivan Tkáč zomrel vo veku 53 rokov vlani, pár dní pred Vianocami.