V kláštornom múzeu budú sprevádzať mnísi
Priblížiť stredoveký kláštorný život súčasným ľuďom je hlavným zámerom neziskovej organizácie Cyprián, ktorá spravuje Kláštor kartuziánov v Červenom Kláštore. Od 21. marca 2011 je Kláštor kartuziánov zaregistrovaný v Registri múzeí a galérií Slovenskej republiky ako Múzeum Červený Kláštor. „Otvorenie témy múzea sa pre nás stáva nosným v duchovnej oblasti,“ uviedol pre médiá Milan Gacík z neziskovej organizácie Cyprián. Sprievodcami v múzeu by sa mali už tohto roku stať mnísi. Počas hlavnej turistickej sezóny, v júli a v auguste, by mali po kláštore sprevádzať návštevníkov dominikánski mnísi. „Nebude to vysokoškolák, ktorý vie jazyky, ktorého oblečiete to habitu, ale bude to konkrétny človek, ktorý sa pripravuje na mníšsky život,“ priblížil zámery M. Gacík.
Výsledkom pôsobenia mníchov v Červenom Kláštore v minulosti je napríklad aj herbár frátra Cypriána či prvý preklad Biblie do slovenčiny, známy ako Kamaldulská Biblia, ktorý vznikol pravdepodobne v Červenom Kláštore. Začiatkom 21. storočia vyšla táto Biblia knižne ako faksimilné vydanie. Jeden z exemplárov faksimilného vydania sa nachádza aj v Červenom Kláštore. Nezisková organizácia Cyprián pripravuje digitalizáciu Kamaldulskej Biblie.
Na historické skutočnosti chcú v Červenom Kláštore nadviazať aj tým, že v spolupráci s firmou Agrokarpaty Plavnica chcú v kláštore začať s pestovaním a spracovávaním liečivých bylín. Ďalšou formou nadviazania na tradície je vydanie faksimile herbára frátra Cypriána z 18. storočia.
Kláštor kartuziánov v Červenom Kláštore vlastnil v minulosti aj vinice v Tokaji. Desať tokajských viníc získali kartuziáni v roku 1 472. „Je to historicky doložená záležitosť. Dúfam, že sa nám podarí na jeseň zbierať úrodu „v našej vinici“ a už na budúci rok budeme piť kláštorné tokajské,“ uviedol Gacík. Pestovanie bylín, výroba kláštorného vína, či vydanie herbára súvisí podľa Gacíka s projektovým zámerom neziskovej organizácie Cyprián, „vrátiť kláštoru maximálne množstvo funkcií, ktoré mal, a priblížiť kláštor ľuďom.“
Nezisková organizácia Cyprián zároveň pripravuje komplexnú stavebnú obnovu Kláštora kartuziánov. Z Regionálneho operačného programu chce získať prostriedky vo výške 2,5 mil. eur na obnovu kláštorného komplexu. V súčasnosti sa dokončuje reštaurovanie interiéru kláštorného kostola sv. Antona Pustovníka. Dokončený by mal byť pred budúcoročnou letnou turistickou sezónou.
Myslim, ze zasluzny pocin,
Myslim, ze zasluzny pocin, snad by neziskova organizacia Cyprian namiesto pestovania lecivych byliniek v neopakovatelnej atmosfere klastora mohla ozivotvorovat pokoru a lasku k bliznemu, co su tiez dve clovecie kvetinky na pokraji vyhynutia.
Projekt digitalizácie Kamaldulskej Biblie znie, najma v nasej zdigitalizovanej dobe, hrdo len dufam, ze nebudu digitalizovat faksimile z roku 2002… a co potom?
Neviem ci uskalienka vie, ale Kamaldulska Biblia je ulozena v Trnave, jej prave meno je Pismo svate fary v Ciferi a preklad je v kamaldulskej slovenčine.
S návštevnosťou sú v Kláštore
S návštevnosťou sú v Kláštore kartuziánov spokojní
POPRAD 17. septembra (SITA) – Uplynulá letná turistická sezóna bol v Kláštore kartuziánov v Červenom Kláštore jedna z najlepších za posledné roky. Kláštor si prišlo do konca augusta pozrieť približne 39 000 návštevníkov. „Je to len asi o 1000 návštevníkov menej ako v rekordnom roku 2008,“ uviedol pre SITA Milan Gacík riaditeľ neziskovej organizácie Cyprián, ktorá spravuje Kláštor kartuziánov. V rokoch 2009 a 2010 pritom zaznamenali až 20 % pokles návštevnosti v porovnaní s rokom 2008.
Podľa Gacíka po definitívnom ukončení letnej sezóny budú ešte vyhodnocovať letnú sezónu. Už teraz však možno podľa neho povedať, že viaceré zmeny a opatrenia, ktoré sa udiali v kláštore priniesli očakávaný efekt. Rozšírenie expozície múzea o ďalšie nádvorie, sprístupnenie zrekonštruovaného kláštorného kostola, sprevádzanie návštevníkov skutočnými mníchmi, podujatia počas letnej sezóny podľa Gacíka prispeli k úspešnej tohtoročnej sezóne.
Ako poďakovanie za „turistickú úrodu“ sa tento víkend konajú v Červenom Kláštore „Kláštorné dni, na ktoré pozvali organizátori folklórne súbory zo Slovenska, Poľska a Česka. Vyvrcholením Kláštorných dní budú večerné divadelné predstavenia v kláštornom kostole. S hrou Pokosená hlina sa predstaví krakovský Teatr On Off a slovenská herečka Milka Zimková s hrou „Neveľo nas idze, neveľo nam treba“. Počas oboch kláštorných dní v sobotu a nedeľu budú môcť návštevníci ochutnať dobroty slovenskej, českej, poľskej, maďarskej a rómskej kuchyne. Zapiť ich budú môcť slovenskými a moravskými vínami, ako aj čerstvým burčiakom.
S návštevnosťou sú v Kláštore
S návštevnosťou sú v Kláštore kartuziánov spokojní
POPRAD 17. septembra (SITA) – Uplynulá letná turistická sezóna bol v Kláštore kartuziánov v Červenom Kláštore jedna z najlepších za posledné roky. Kláštor si prišlo do konca augusta pozrieť približne 39 000 návštevníkov. „Je to len asi o 1000 návštevníkov menej ako v rekordnom roku 2008,“ uviedol pre SITA Milan Gacík riaditeľ neziskovej organizácie Cyprián, ktorá spravuje Kláštor kartuziánov. V rokoch 2009 a 2010 pritom zaznamenali až 20 % pokles návštevnosti v porovnaní s rokom 2008.
Podľa Gacíka po definitívnom ukončení letnej sezóny budú ešte vyhodnocovať letnú sezónu. Už teraz však možno podľa neho povedať, že viaceré zmeny a opatrenia, ktoré sa udiali v kláštore priniesli očakávaný efekt. Rozšírenie expozície múzea o ďalšie nádvorie, sprístupnenie zrekonštruovaného kláštorného kostola, sprevádzanie návštevníkov skutočnými mníchmi, podujatia počas letnej sezóny podľa Gacíka prispeli k úspešnej tohtoročnej sezóne.
Ako poďakovanie za „turistickú úrodu“ sa tento víkend konajú v Červenom Kláštore „Kláštorné dni, na ktoré pozvali organizátori folklórne súbory zo Slovenska, Poľska a Česka. Vyvrcholením Kláštorných dní budú večerné divadelné predstavenia v kláštornom kostole. S hrou Pokosená hlina sa predstaví krakovský Teatr On Off a slovenská herečka Milka Zimková s hrou „Neveľo nas idze, neveľo nam treba“. Počas oboch kláštorných dní v sobotu a nedeľu budú môcť návštevníci ochutnať dobroty slovenskej, českej, poľskej, maďarskej a rómskej kuchyne. Zapiť ich budú môcť slovenskými a moravskými vínami, ako aj čerstvým burčiakom.