Aj počas tohto roka pracovníci Oblastného reštaurátorského ateliéru v Levoči pokračujú v práci na reštaurovaní viacerých diel z kláštora v Červenom Kláštore (okres Kežmarok). Ako informovala riaditeľka Múzea Červený Kláštor Jana Sofková, za sedem rokov sa napríklad podarilo zreštaurovať klenbu v miestnom kostole. „Reštaurátori sa rovnako pustili do reštaurovania oltára, posledné zreštaurované sochy už priniesli, oltár je plne osadený a teraz sa plánuje reštaurovanie barokových lavíc za oltárom, ktoré sa momentálne nachádzajú v kapitulnej sieni,“ uviedla pre médiá Sofková. Podľa jej slov reštaurátori postupne upravujú jednotlivé pamiatky z kláštora už niekoľko rokov.

Na viacerých pamiatkach v kláštore sa podpísal nielen čas, ale doslova aj viacerí návštevníci, a to ešte v období, keď ešte kláštor nebol strážený. „Podľa slov jednej pamätníčky napríklad vieme, že ľudia chodili do krýpt dole v kostole, kam boli kamaldulskí mnísi pochovávaní. Keď areál nebol strážený tak, ako je to dnes, ľudia mali prístup všade. Preto aj v kostole na zadnej strane oltára či na stenách v kapitulnej sieni sa nachádzajú podpisy mnohých návštevníkov datované už od 17. storočia,“ povedala. Zatiaľ čo nápisy spred sto až tristo rokov už v múzeu vnímajú ako súčasť histórie, vždy ich zamrzí, keď sa na zadnej strane oltára objavia dátumy a mená ľudí aj z 21. storočia. Návštevníci podľa Sofkovej nielenže nerešpektujú Návštevnícky poriadok múzea a vstupujú do zakázaných častí objektu, ale najmä sa dopúšťajú poškodzovania kultúrnej pamiatky, čo je trestný čin. Riaditeľka tak pripomenula novelu Trestného zákona z roku 2011, ktorá obsahuje ustanovenia týkajúce sa ochrany kultúrneho dedičstva.

Počas leta je Múzeum Červený Kláštor otvorené od 8:00 do 19:00, platí to od 1. mája do 31. augusta. „Brány nechávame otvorené aj po uzatvorení múzejnej expozície, ľudia si tak môžu pozrieť aj druhé či tretie nádvorie, vstup do klauzúry, čo je štvrté nádvorie, je však uzatvorený,“ vysvetlila Sofková. Aj počas tohto roka sa v júli a auguste na druhom nádvorí konajú sokoliarske vystúpenia Sokoliarov kráľa Svätopluka z Banskej Bystrice. Ide o tri až štyri vystúpenia denne o 10:00, 13:00, 15:00, prípadne aj o 17:00. Aj tento rok je v ponuke Kláštorné kultúrne leto, niektoré piatky patria divadlu, soboty filmom a nedele sú určené rodinám s deťmi. Podujatia sa darí organizovať v spolupráci s občianskym združením RAMAGU zo Spišskej Starej Vsi. Tradičným podujatím je aj Noc netopierov v spolupráci so Správou Pieninského národného parku, ktorá sa uskutoční 30. júla.
V minulom roku múzeum zaznamenalo najvyššiu návštevnosť od svojho zriadenia v roku 1966, navštívilo ho takmer 62-tisíc návštevníkov. Oproti roku 2014 išlo zhruba o 17-percentný náraz. Najviac návštevníkov predstavovali Poliaci, po nich Slováci, nechýbali ani Česi, Nemci či Francúzi.

História kláštora sa začala písať v roku 1319, keď na miesto prišli prví mnísi, kartuziáni, ktorí pochádzali z prvého kartuziánskeho kláštora na Slovensku, dnešného Kláštoriska. Neskôr v 18. storočí v ňom pôsobili kamaldulskí mnísi. V polovici 20. storočia prešiel kláštor do vlastníctva štátu. V roku 1970 bol Kláštor kartuziánov vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Prvú expozíciu vytvorilo v roku 1966 Východoslovenské múzeum v Košiciach. Samostatné Múzeum Červený Kláštor vzniklo až v roku 2011.