V bývalých kasárňach pod Zoborom v Nitre má vzniknúť Klenotnica s najvýznamnejšími archeologickými nálezmi z celého Slovenska. Verejnosť v nej bude môcť po prvý raz vidieť cenné nálezy, ktoré boli doteraz schované v trezoroch. Budú medzi nimi predmety z drahých kovov, plastiky či vzácny originál Moravianskej Venuše z mamutoviny, ktorej vek sa odhaduje asi na 22 800 rokov. „Prezentácia bude zabezpečená proti krádeži aj proti poškodeniu nálezov,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay. Klenotnica bude súčasťou múzea, ktoré chce Archeologický ústav otvoriť v jednej zo svojich budov v areáli kasární v roku 2013, teda pri príležitosti 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. V múzeu bude stála expozícia venovaná obdobiu Veľkej Moravy.

Kasárne pod Zoborom sú dôležitou archeologickou lokalitou nazývanou Martinský vrch. Nachádzajú sa tu pozostatky veľkomoravského kostola z 9. storočia, ktoré by archeológovia chceli prezentovať verejnosti prostredníctvom archeoskanzenu. „V súčasnosti beží projektová príprava, čakáme na výzvu na predloženie projektu v rámci štrukturálnych fondov,“ informoval Ruttkay.

Archeologický ústav začne už čoskoro s rekonštrukciou niektorých budov v areáli kasární, ktoré získal bezplatným prevodom od ministerstva obrany. Väčšina z nich je vo veľmi zlom stave. V súčasnosti sú hotové projektové dokumentácie na obnovu troch objektov a prebieha súťaž na dokumentáciu pre ďalšie štyri budovy. „V krátkom čase začneme s obnovou veľkého skladu, ktorý má 90 metrov dĺžku a 15 metrov šírku, vzniknú tam skladovacie priestory pre nálezy,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu Matej Ruttkay. V druhej budove vznikne depozitár drobných nálezov a dokumentačné pracovisko, kde budú archeológovia nálezy evidovať, kresliť, fotiť či skenovať s 3D skenerom. S rekonštrukciou tretej budovy sa začne po získaní stavebného povolenia.

V roku 2011 by už mali byť podľa Ruttkaya dve budovy zrekonštruované a pripravené na užívanie. „S mestom musíme doriešiť otázku inžinierskych sietí, pretože tie sú momentálne náš najväčší problém. Siete v areáli sú z veľkej časti staré,“ poznamenal Ruttkay. Investície bude Archeologický ústav financovať sčasti z vlastných zdrojov a podal aj projekty na štrukturálne fondy Európskej únie.