V piatok je Zjavenie Pána alebo sviatok Troch kráľov

Obrázok k článku

Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. Ako informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, v 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako traja králi s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí. Kult troch kráľov bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom.

Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi „mudrcov“, ktorí prišli z východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, vidí evanjelium prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o “spáse skrze vtelenie”. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov. Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a prijmú od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“.

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok

Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia pripomínalo sa na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia (prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archaniel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december.

Na Troch kráľov v Liptove svätia vodu a pripravujú šúľance

V Liptove sa zo zvykov počas sviatku Troch kráľov zachovalo len vysväcovanie príbytkov, cirkevné obrady svätenia vody a soli, či varenie šúľancov. Ako pre agentúru SITA uviedol etnológ Igor Littva, „Traja králi sú slávnosti vody, i keď ako cirkevný sviatok trošku prekryl staroslovanské úkony. Voda symbolizovala ochranu a očistu. Dodnes sa uchovalo svätenie vody a soli v kostoloch aj v Liptove. Kresťanstvo na túto symboliku nadviazalo.“

V Zemplínskom múzeu vystavujú evanjeliár z 15. storočia

1. decembra 2008 – V Zemplínskom múzeu v Michalovciach je po prvý krát na východnom Slovensku vystavený rukou písaný iluminovaný Baškovský evanjeliár z 15. storočia. Evanjeliár patrí medzi najstaršie vystavované pamiatky na výstave vzácnych liturgických kníh a predmetov, ktorú pripravil Spolok sv. Cyrila a Metoda.

Baktérie vyčistili fresku zo 14. storočia

1. júla 2003 (SITA) – Milióny baktérií druhu pseudomonas stutzeri vyčistili známu fresku, ktorá zdobí obvodový múr starého zatvoreného cintorína v talianskej Pise. Ako informoval taliansky denník Corriere della Sera, milánskym vedcom sa podarilo vyčistiť špeciálne vybranými kultúrami baktérií už sotva rozoznateľnú maľbu Obrátenie svätého Efízia od nánosu stáročných nečistôt.