V piatok 29. augusta si pripomenieme 70. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP). Ozbrojené vystúpenie protifašistického odboja na Slovensku na konci 2. svetovej vojny malo zásadný význam pri obnove Československa a Slovensko sa vďaka Slovenskému národnému povstaniu zaradilo k víťazným krajinám 2. svetovej vojny.

Na jar v roku 1944 silnela na Slovensku činnosť partizánskych skupín a situácia sa vyostrila koncom augusta, po príchode nemeckej armády, s ktorým súhlasil Jozef Tiso. Centrom povstania sa stalo mesto Banská Bystrica a pripravovali ho Slovenská národná rada (SNR), povstalecká armáda (pomenovaná na konci augusta 1944 ako 1. československá armáda na Slovensku), vedená generálmi Jánom Golianom a Rudolfom Viestom, a partizánske jednotky. V SNP tiež bojovali ruskí, rumunskí, ukrajinskí, českí, poľskí, bulharskí, francúzski vojaci i partizáni a príslušníci mnohých ďalších národov.

Po potlačení SNP na jeseň 1944 do hôr rozpútali Nemci na Slovensku teror. Zabíjali nielen partizánov a vojakov, ale aj civilistov, ženy a deti a vypaľovali celé osady a dediny. Nacisti majú na svedomí niekoľko tisíc obetí, ich zločiny sú jednou z najťažších kapitol dejín 2. svetovej vojny na Slovensku. Jána Goliana a Rudolfa Viesta zajali 3. novembra 1944 v Pohronskom Bukovci. Oboch odvliekli do Nemecka, kde pravdepodobne v apríli 1945 zahynuli v koncentračnom tábore Flossenburg. V roku 1995 im prezident SR Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Najdôležitejšie udalosti súvisiace so SNP v roku 1944:

23. marca 1944
Prezident Edvard Beneš, ktorý bol v exile v Londýne, poveril dočasným velením vojenského odboja na Slovensku Jána Goliana.

27. apríla 1944
V Banskej Bystrici na Veliteľstve pozemného vojska utvorili Vojenské ústredie. Veliteľom bol Ján Golian.

20. júla 1944
Vojenské ústredie a ilegálna Slovenská národná rada (SNR) sa v Žarnovickej doline pri Čremošnom v okrese Turčianske Teplice dohovorili na spoločnom postupe pri príprave povstania. Za hlavnú ozbrojenú silu považovali slovenskú armádu, ktorá mala skoordinovať povstanie s postupom Červenej armády.

29. augusta 1944
Nemecké vojská a policajné jednotky začali obsadzovať Slovensko. Ján Golian vydal slovenskej armáde rozkaz, aby okupantom kládla odpor – začalo sa Slovenské národné povstanie (SNP). Príchod nemeckých vojsk oznámil v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš.

29. augusta – 18. októbra 1944
Povstalecké jednotky zvádzali boje s Nemcami, ktorí sa snažili o obsadenie dôležitých miest na povstaleckom území.

30. augusta 1944
Z banskobystrického vysielača začal vysielať Slobodný slovenský vysielač. Hlásateľ Ladislav Sára recitoval úryvok z Chalupkovej básne Mor ho!, ktorý sa stal mottom povstaleckého rozhlasu.

31. augusta 1944
Nemci odzbrojili väčšinu Východoslovenskej armády, ktorá mala byť kľúčovou silou SNP.

2. septembra 1944
Nemci zbombardovali povstalecký rozhlas v Banskej Bystrici. Do 27. októbra 1944 sa však vysielalo z mobilného vysielača.

5. septembra 1944
Uskutočnila sa mobilizácia do 1. československej armády na Slovensku. Vláda Vojtecha Tuku podala demisiu a prezident Jozef Tiso pod tlakom Nemecka vymenoval novú vládu, ktorej predsedom bol Štefan Tiso.

8. septembra 1944
Začala sa Karpatsko-duklianska operácia vojsk Červenej armády a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.

6. októbra 1944
Dukliansky priesmyk prekročili jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.

7. októbra 1944
Hlavným veliteľom povstaleckej armády sa stal Rudolf Viest, Ján Golian sa stal jeho zástupcom.

19. októbra 1944
Začala sa veľká nemecká ofenzíva proti SNP.

26.-27. októbra 1944
Povstaleckí činitelia sa po tom, ako nemecká armáda obsadila Banskú Bystricu, presunuli na Donovaly.

27.-28. októbra 1944
Rudolf Viest vydal rozkaz na ústup do hôr, armáda prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni bojovali v horách proti nacistom až do mája 1945.