Deň otvorených dverí bol dnes po prvý raz v unikátnych skalných obydliach v Brhlovciach. Zhruba 200 návštevníkov si prezrelo túto pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry s odborným výkladom, výstavu o jej minulosti a súčasnosti a obecné múzeum.

Deň otvorených dverí zorganizoval pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatok a historických sídiel Krajský pamiatkový úrad v Nitre v spolupráci s Tekovským múzeom v Leviciach a obcou Brhlovce. “Cieľom je pripomenúť verejnosti, že tu máme jednu z desiatich pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry na Slovensku, o čom mnohí nevedia,” povedal pre agentúru SITA riaditeľ Tekovského múzea v Leviciach Ján Dano.

Zrekonštruovanú usadlosť číslo 142, ktorá je expozíciou Tekovského múzea v Brhlovciach, vlani navštívilo 6 511 ľudí. Skalných obydlí je v Brhlovciach viac, niektoré sú ešte dodnes obývané. Obyvatelia si príbytky vyhĺbené do skaly nadstavali domami. Za záchranu a využitie tejto usadlosti získalo Tekovské múzeum ako prvá organizácia na pôde Slovenskej republiky v roku 1994 medzinárodné ocenenie Europa Nostra. “Rekonštrukciu sme spravili svojpomocne za 11 mesiacov a v roku 1992 sme expozíciu sprístupnili verejnosti,” dodal Dano.

Usadlosť pozostáva z murovaného domu z konca 19. storočia a priestorov vysekaných do skaly v dvoch podlažiach. Na prízemí sa nachádza letná kuchyňa, komora a ukážky kamenárskych výrobkov a náradia. Na poschodí je vyhliadková terasa a malá komôrka. Interiér je zariadený podľa funkcie jednotlivých miestností dobovým nábytkom a inventárom a dokumentuje zvláštnu formu ľudové staviteľstva a bývania od konca 19. storočia po 50. roky 20. storočia.

Ako sa píše na internetovej stránke obce Brhlovce, dodnes sa tu traduje, že skalné obydlia majú svoj pôvod v ochrane domáceho obyvateľstva pred nájazdmi Turkov v 16. a 17. storočí. Keďže sa tu nachádza dobre spracovateľný usadený popol a prach – tufit a tuf, ktorý pochádza zo sopečnej činnosti v období treťohôr, obyvateľom sa naskytla jedinečná možnosť ich využitia. Do usadenín si vyrúbali jedinečné obytné i hospodárske priestory. Kameň bol vhodným materiálom nielen na vytvorenie obydlí, ale poskytoval obyvateľstvu aj zdroj obživy. V devätnástom storočí sa stalo kamenárstvo najdôležitejšou formou existencie tunajších ľudí, ktorí sa techniku ťažby a opracovania kameňa naučili od talianskych staviteľov miestneho kaštieľa.