Časť životného príbehu mladej Židovky počas druhej svetovej vojny približuje návštevníkom Slovenského národného múzea v Martine výstava Anna Franková – odkaz dejín dnešku. Zápisky z jej denníka umožňujú prostredníctvom výstavy sprostredkovanie vtedajších dejinných udalostí, ich osobné prežívanie a reflexiu o živote rodiny i spoločnosti. Výstava tiež poskytuje priestor na zamyslenie sa nad hodnotou ľudských práv, tolerancie a humanizmu a je výzvou na otvorenú diskusiu. Putovná výstava je medzinárodným vzdelávacím projektom vytvoreným v Dome Anny Frankovej. Jeho súčasťou je aj rovesnícke vzdelávanie, výstavou totiž sprevádza 15 študentov, vyškolených na kvalifikovaných sprievodcov.

Výstavu pripravilo Turčianske kultúrne stredisko v Martine v spolupráci s Múzeom SNP v Banskej Bystrici a Nadáciou Milana Šimečku. Potrvá do konca novembra. Anna Franková sa narodila roku 1939 vo Frankfurte nad Mohanom ako druhé dieťa Otta a Edith Frankovej-Holländerovej. Mala o tri roky staršiu sestru Margot. Po zavedení rasových zákonov v roku 1933 jej otec pochopil, že ďalší život v Nemecku nebude pre nich bezpečný a odišiel s celou rodinou do Holandska. Aj tam však začali po obsadení hitlerovskou armádou platiť rasové zákony, preto od roku 1941 Anna so sestrou museli chodiť do školy vyhradenej pre Židov. O rok dostala Anna na svoje narodeniny denník. Keď o viac ako mesiac prišlo Margot povolanie do pracovného tábora, otec pochopil, že je najvyšší čas ujsť. Už niekoľko mesiacov vopred plánoval ukryť svoju rodinu do nepoužívaných priestorov firemného skladu, do ktorých viedli dvere schované za špeciálnou otočnou knižnicou. Odkázaní na pomoc priateľov, ktorí im nosili potraviny a najnutnejšie potreby, prežili ôsmi ľudia v úkryte viac ako dva roky. Okrem rodiny Frankovcov aj rodina obchodného partnera Hermanna van Pelsa s manželkou, synom a doktor Fritz Pfeffer. Ich úkryt nemohli dlho nájsť, ani pri opakovanom prehľadávaní budovy, v ktorej bol. Až v lete roku 1944 ich niekto prezradil a všetkých obyvateľov úkrytu deportoval posledný vlak z Holandska do koncentračného tábora Osvienčim – Brezinka. Tu ich rozdelili a nikdy viac sa nestretli.

Anna a jej sestra Margot sa dostali do koncentračného tábora Bergen-Belsen, kde zomreli na týfus niekoľko týždňov pred jeho oslobodením britskou armádou. Ich matka Edith zomrela na totálne vyčerpanie v Osvienčime. Prežil jedine Annin otec Otto Frank, po oslobodení Osvienčimu sa vrátil do Amsterdamu a neskôr žil vo Švajčiarsku. Až do smrti nechcel vedieť, kto ich zradil. V úkryte začala Anna prepisovať svoj denník, keď počula vo vysielaní dánskeho Slobodného rádia Oranje výzvu, aby občania poskytli svoje denníky pre povojnovú zbierku, ktorá mala slúžiť na historické účely. Jej denník sa končí zápisom niekoľko dní pred objavením úkrytu nacistami, kde zostal aj po deportácii jeho obyvateľov. Našla ho tam ich rodinná priateľka a schovala ho. Keď sa Annin otec vrátil do Amsterdamu, odovzdala mu denník jeho dcéry. Upravil ho do knižnej podoby a v roku 1947 po prvýkrát vyšiel v Holandsku. Denník preložili do šesťdesiatich jazykov a vyšiel v miliónových nákladoch. To umožnilo Anninmu otcovi založiť nadáciu na pomoc kresťanom, ktorí počas holokaustu stáli pri Židoch.