Na hrade Ľubovňa sa opäť pustili do reštaurátorských a rekonštrukčných prác, týkajú sa gotického paláca. „S jeho záchranou sme začali oveľa dávnejšie konzervovaním severnej steny. Teraz realizujeme projekt zameraný na južnú stenu s gotickými pivnicami a portálmi. Pivnice potrebujeme zvrchu odvodniť, aby voda netiekla dovnútra a neničila krásne portály, okrem toho sa bude prekrývať aj jedná celá klenba,“ vysvetlil pre agentúru SITA riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík. Ide o posledný priestor hradu, ktorý verejnosti nie je sprístupnený. Celkovo si práce vyžiadajú takmer 17-tisíc eur, z grantového systému Ministerstva kultúry SR získalo múzeum 15-tisíc eur.

Ako vysvetlil Jozef Balužinský, správca hradu Ľubovňa, práce sa týkajú najstaršej stavebnej časti hradu. Po nich by mal byť gotický palác i pivnice pod ním sprístupnené. Tie budú podľa Balužinského v rámci expozícií hradu veľkým prínosom. „Súčasťou hradu sú takmer od jeho počiatkov. Aj prvé historické datovania spomínajú pivnicu. Hoci gotický palác prešiel rôznymi prestavbami, pivnice ostávali stále rovnaké. V priebehu histórie sa menili len nadzemné podlažia,“ informoval v minulosti. Samotný gotický palác je súčasťou hradu zhruba od 14. storočia, spomedzi ostatných častí hradu vyčnieva. Návštevníci si však často neuvedomujú, že sa nachádzajú práve v paláci. „Žiaľ, rokmi, hlavne po 18. storočí, už hrad začínal upadať, stratil svoju pozíciu a nebolo možné ho udržiavať. Výsledkom toho bolo to, že sa začal postupne rozpadať. Najväčšiu ujmu zaznamenal práve gotický palác, hoci predstavuje najvzácnejšiu architektonickú pamiatku. V minulých storočiach spadla južná stena paláca a postupne začal chátrať. Ostala len severná stena, ktorá nám pripomína, aký majestátny gotický palác bol,“ opísal postupné chátranie pamiatky správca hradu. Väčšina návštevníkov si tak často myslí, že sa stále nachádza na nádvorí hradu, hoci v skutočnosti sa nachádzajú vo vnútri paláca.

Gotický palác bol v časoch svojej slávy miestom stretávania sa kráľov a významných osobností. „V tomto paláci tiež došlo k dohovoru, ktorý prechádzal podpísaniu zálohovej listiny, ktorá okrem 16 spišských miest začlenila aj hrad Ľubovňa na 360 rokov do takzvaného spišského zálohu,“ dodal Balužinský.