V uliciach Starého mesta Bratislavy budú odovzdávať ocenenia majstrov ľudovej umeleckej výroby
Oceňovanie majstrov ľudovej umeleckej výroby je už tradičnou súčasťou festivalu Dni majstrov ÚĽUV, ktorý sa uskutočňuje každoročne počas prvého septembrového víkendu v uliciach Starého mesta Bratislavy. Ocenenie majster ľudovej umeleckej výroby udeľuje ÚĽUV spoločne s Ministerstvom kultúry SR od roku 1959 jednotlivcom za umelecký prínos a dosiahnuté výnimočné výsledky pri rozvíjaní konkrétneho výrobného postupu ľudovej umeleckej výroby a tradičných remesiel. V roku 2017 boli týmto titulom ocenení šiesti výrobcovia, ktorí svojim postojom k životným hodnotám a odhodlaním zanechať po sebe dielo pre budúce generácie zachovávajú výnimočné prvky kultúrneho dedičstva.
Ocenenie majster/majsterka ľudovej umeleckej výroby udeľuje každoročne odborná komisia zložená z výtvarníkov, etnológov, dizajnérov a odborných pracovníkov. Laureátmi tohto významného ocenenia pre rok 2017 je Ján Fotta, Ladislav Jurovatý, Anna Kováčová, Tomáš Mihók, Milan Stieranka a Jozef Svoreň.
Jánovi Fottovi z Klenovca bolo udelené ocenenie za výrobu v odvetví gubárstva. Z ovčej vlny tká koberce, surovice, guby a tiež pastierske kabáty (tzv. huňa). V jeho tvorbe možno pozorovať dokonalú znalosť vlny ako materiálu, ktorého výnimočné vlastnosti zachováva citlivým ručným spracovaním. Jeho výrobky sa vyznačujú vysokou úžitkovou a estetickou hodnotou. Technológia spracovania vlny je v súčasnosti ojedinelá a vo využití na rôzne účelové formy už vzácna.
Ladislav Jurovatý z Bratislavy bol ocenený za výrobu v odvetví drotárstva, zachovávanie a odovzdávanie tradičnej drotárskej technológie v rôznych pôvodných tvarových formách. Jeho tvorba je syntézou tradičných umeleckých a remeselných hodnôt so súčasným výtvarným vnímaním. Vytvára plošné i priestorové objekty menších rozmerov, ako aj monumentálne diela, vždy dokonale remeselne zhotovené. Je majstrom detailu a to tak z technickej, konštrukčnej stránky, ako aj vo výtvarnom riešení.
Titul majsterky ľudovej umeleckej výroby bol priznaný Anne Kováčovej z Liptovského Mikuláša za umelecký prínos a dosiahnuté výnimočné výsledky pri remeselnom spracovaní úžitkových predmetov s dominantnou výšivkou krivej ihly, artefaktov charakteristických pre detviansku kultúru. Pani Kováčová sa vo významnej miere podieľa na uchovávaní a rozširovaní pôvodných výrobných a výzdobných techník a úspešne tvorí v oblasti úžitkových predmetov dodnes. So zachovávaním techniky výšivky krivou ihlou z oblasti Detvy súčasne dokumentuje aj pracovné postupy a pôvodnú terminológiu.
Medzi Majstrov ľudovej umeleckej výroby patrí aj Tomáš Mihók z Kurimy. Venuje sa tvorbe zadymovanej hrnčiny so zachovávaním tradičných technologických postupov. Tieto spočívajú v príprave a spracovaní materiálu, jeho vypaľovanie v poľnej peci, ktorú si sám zhotovil a výzdobných postupov a motívov. Zachováva tradičné tvary nádob a ich výzdobu, niektoré misky aj s domodelovanými figurálnymi motívmi. Jeho výnimočnosť bola hodnotená aj pri zachovávaní technológie výroby a výzdoby bardejovskej hrnčiny v tradičných formách, ktorú tiež vypaľuje v poľnej peci.
Majstrom ľudovej umeleckej výroby sa stal aj Milan Stieranka z Klenovca za výrobu v odvetví rezbárstvo. V jeho tvorbe dominuje bačovský riad – najmä črpáky, črpačky, formy na oštiepky ale aj sakrálne predmety, ako sú pastierske betlehemy či figurálne a zoomorfné motívy znázorňujúce pastiersky život. Pri výrobe črpákov dôsledne dodržiava znaky charakteristické pre danú oblasť – Horehronie, Detva, Liptov, Gemer.
Jozefovi Svoreňovi z Detvy bolo udelené ocenenie za výrobu fujár a píšťal. Jeho tvorba je charakteristická kvalitným remeselným prevedením a vysokými výtvarnými hodnotami s väzbou na regionálne tradície. Je dôstojným pokračovateľom diela majstra Pacigu, u ktorého sa učil. Vyrába fujary, šesť dierkové píšťaly, koncovky a dvojačky zdobené tradičnou podpolianskou ornamentikou. Celý proces výroby od hľadania vhodného dreva až po finálny výrobok si realizuje sám. Pri ich výrobe a ozvučení využíva pôvodné osvedčené postupy. Sám ovláda hru na fujare a jej ladenie, čo je dôležitým predpokladom pri jej výrobe.