Váhostav uspel v tendri na obnovu Bratislavského hradu
Združenie vedené stavebnou spoločnosťou Váhostav – SK, a.s. Juraja Širokého získalo zákazku na ďalšiu rekonštrukciu paláca a objektov v areáli Bratislavského hradu. Práce plánované na tri roky a rozdelené na dve etapy sa zaviazalo uskutočniť za 26,1 mil. eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Vybraný zhotoviteľ uspel spomedzi štyroch prijatých ponúk v užšej súťaži Kancelárie Národnej rady SR, vyhlásenej v januári tohto roka. Prvotná predpokladaná cena prác bola 29 mil. eur bez dane. Ďalším členom združenia je bratislavská firma SecuriLas, s.r.o. Ako vyplýva z výsledku tendra zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania, dodávateľ vzišiel z elektronickej aukcie.
Stavebné združenie má v prvej etape prác (mala by trvať v rokoch 2014 a 2015) vybudovať podzemnú parkovaciu garáž, v rámci ktorej sa zrekonštruuje historická budova Zimná jazdiareň. Obnovené budú exteriérové plochy, najmä zaniknutá baroková záhrada podľa zachovaných dobových podkladov, úprava sa bude týkať aj terénu na severnej terase areálu Bratislavského hradu. Druhá etapa rekonštrukcie je ešte podmienená pridelením finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. V rámci nej má dodávateľ dokončiť obnovu Zimnej jazdiarne a úpravu plôch na severnej a východnej terase hradného areálu, vrátane súvisiacich technologických zariadení.
Váhostav uspel už v užšej súťaži na rekonštrukciu Bratislavského hradu v roku 2008. Zákazku s predpokladanými nákladmi 1,5 mld. až 2 mld. Sk (49,8 mil. eur až 66,4 mil. eur) bez dane získal na základe jedinej predloženej ponuky za takmer 1,2 mld. Sk (39,8 mil. eur) vrátane dane.
Spoločnosť Váhostav – SK, a.s. bola založená vo februári 1993 a so svojím predchodcom má vyše 60-ročnú históriu. Základné imanie firmy je 20 mil. eur. Podpredsedom predstavenstva Váhostavu je Juraj Široký a spoločníkom je firma Finasist, a.s. Spoločnosť od roku 1954 do začiatku 90. rokov 20. storočia uskutočňovala najmä vodohospodárske stavby na strednom a hornom toku Váhu. Stavala priehrady a hydroelektrárne, ako napríklad Liptovská Mara a vodné dielo Gabčíkovo. Po transformácii na súkromnú firmu začala budovať diaľničnú infraštruktúru a železničné koridory, vrátane zložitých stavieb mostov a tunelov. Spoločnosť sa zároveň začala orientovať aj na výstavbu priemyselných komplexov, budovanie infraštruktúry priemyselných parkov a ekologické stavby. Zaoberá sa aj výrobou a montážou prefabrikátov.