Vandrovali hudci – medzinárodný festival dávnej hudby v Nitre
Hudobný festival “Vandrovali hudci” je venovaný hudbe 11. až 18. storočia. Konkrétna téma vždy určuje dramaturgiu programu. Vandrujúci hudci objavujú neznáme svety hudby, posilňujú si vedomie etnickej a konfesionálnej tolerancie, hudba obrusuje ostré hrany sociálneho napätia. Na festivale neuvidíte “hudcov” rozdelených na profesionálov a neprofesionálov, ani nebudete počuť hudbu “vysokú a nízku”. Hudba bola vždy súčasťou konkrétnej životnej “praxe”, vďaka čomu nadobudla nekonečné množstvo podôb, tvarov, farieb.
Hľadajme v čom sme “podobní”, kochajme sa v novom, nám ešte neznámom. Tí, čo sa chcú dozvedieť ešte viac, majú možnosť počas festivalu navštíviť besedy, semináre a tvorivú praktickú dielňu, aby sme lepšie pochopili hudbu a jej “hudcov”.
Témou tohtoročného festivalu “Vandrovali hudci” je pomyselné putovanie zo stepí do Karpát. Žijeme na križovatke kultúr, po ktorej kráčali mnohé národy i menšie etnické skupiny v časoch pokoja, ale aj vojenských (vojnových) konfliktov. Každý tu zanechal svoju vizitku.
Pozývame vás, priatelia, hľadať to, čo nás odlišuje v celku, ale aj to čo nás spája v detailoch.
PaedDr. Robert Žilík, riaditeľ festivalu
VANDROVALI HUDCI… zo stepí do Karpát…
3. – 5. júla 2010 Nitra
3. júla – SOBOTA
10.00 – Aula Kňažského seminára sv. Gorazda v Nitre (Pribinovo nám. 5)
Medzi Východom a Západom, Seminár určený pre širokú verejnosť
Kam kráčaš, človeče? PhDr. Anna Galovičová, Spoločnosť Slovensko-indického priateľstva
Ako himalájski majstri ovplyvnili západný svet? Obchodná cesta v staroveku cez Himaláje nielenže sprostredkovala výmenu tovaru, zručností, ale inšpirovala západných mysliteľov doplniť racionálne poznávanie sveta o sebapoznávanie. Vplyv kontemplatívneho východného myslenia na náš západný svet sa prejavil aj v umení, filozofii a náboženstve. Aj západný svet poznáva, že ani Zem, ani človek nie sú centrom vesmíru. Človek zisťuje, čo dokáže zmeniť a kedy je bezmocný. Premýšľaním a pohrúžením spoznáva naučenú bezmocnosť a vlastné limity. Súzvuk východného a západného myslenia poodhaľuje netušené možnosti zmeniť svoj osud a zveľadiť svoje okolie, svet.
Rómovia a ich hudba v Európe Mgr. art. Vladimír Rusó, hudobný skladateľ, organista, minstrel
Rómovia – ich indický pôvod, odchod z Indie a príchod do Európy. Štyri druhy hudby, ktoré v Európe vytvorili. Rómska hudba na Slovensku. Hudba nerómskych skladateľov na rómske témy.
Z východu na západ, zo západu na východ Mgr. Anton Števko, riaditeľ Ponitrianskeho múzea, Nitra
Náboženské a dobyvačné vojny od včasného stredoveku až po novovek poznačili Európu nielen nesmierne tragickými následkami ale aj novými hospodárskymi, vedeckými i kultúrnymi impulzmi. Ide o obdobie od r.711, keď moslimskí Arabi zvíťazili nad vizigótskym kráľom Roderichom a 800 rokov ovplyvňovali nielen Pyrenejský polostrov ale celú Európu, cez krížové výpravy snažiace sa zastaviť postup moslimov na Strednom východe, cez tatárske vpády až po expanziu Osmanskej ríše.
Pramene ľudovej tanečnej hudby zo Slovenska v 17. a 18. storočí Mgr. Art. Ladislav Kačic, PhD., Slavistický ústav Jána Stanislava SAV Bratislava
Pramene ľudovej tanečnej hudby 17. a 18. storočia zo Slovenska. Príspevok prináša základné informácie o genéze a migrácii ľudovej tanečnej hudby (chorea, saltus) v období baroka na Slovensku, a to na základe rukopisných a tlačených prameňov. Zameriava sa najmä na problematiku hajdúskeho a valaského tanca a jeho premeny v uvedenom období.
15. 00 – Pešia zóna
Pouličný happening s gajdošmi Spojené huky Slovenska, Pešia zóna
Gajdošské melódie v interpretácii jedinečného veľkého gajdošského ansámblu pod umeleckým velením Juraja Dufeka
Pozvánka na 2. ročník Medzinárodného festivalu dávnej hudby „Vandrovali hudci“
17.00 – Synagóga
V časoch hajdúchov a Turkov Musicantica Slovaca a jej hostia: Margita Jágerová, Juraj Dufek, Spojené huky Slovenska
Otvárací koncert 2. ročníka Medzinárodného festivalu dávnej hudby „Vandrovali hudci“
17. – 18. storočie je obdobím vojen, vášní a zápasov, čo sa odráža aj v hudbe (turecká okupácia, stavovské povstania naznačujúce emancipačné snahy hornouhorskej šľachty a slovenského národa, konfesionálne konflikty, silnejúca túžba po sebaurčení nášho národa). Zaznejú hajdúske tance, janičiarske melódie, hudba zo šľachtického prostredia a historické piesne.
Súčasťou koncertu je vernisáž výstav: Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Plastika od nitrianskeho rezbára Štefana Réckeho a Inšpirujeme sa históriou, výstava výtvarných prác študentov a pedagógov Cirkevnej školy úžitkového výtvarníctva sv. Lukáša v Topoľčanoch
19.00 – Kostol Ducha svätého (evanjelický, Sládkovičova 12)
Vladimír Rusó: Cithara sanctorum fughata et variegata per organo Vladimír Rusó, organ
Cithara sanctorum je duchovným majetkom všetkých veriacich bez rozdielu vyznania. Piesne z nej si spievali po domoch mladí aj starí, aby sa posilňovali vo viere. Ako hovorí V. Rusó: „Fúgy a variácie som napísal s rovnakým cieľom. Sú napísané v starom štýle, aby starobylá pieseň vynikla. Fúgy som písal preto, lebo fúga je vyjadrením filozofického postoja a meditácie o danej téme. Vo variáciách môže poslucháč počuť zmeny nálady tak, ako sa mení aj život. Skladby sú napísané pre veľký organ, ale ak nie je k dispozícii, aj čembalo môže tlmočiť krásu dávnych melódií.“
4. júla – NEDEĽA
15.30 – Synagóga
Hudba z Melodiária Anny Szirmay Keczer Solamente naturali
Melodiárium ASK je hudobná pamiatka z 18 storočia. Spája sa so šľachtickým rodom Keczer z Pozdišoviec na východnom Slovensku. Je unikátnou hudobnou zbierkou melódií a tancov, zaznamenaných ako notové party pre primáša. Charakter melódií svedčí o hudobných vplyvoch z Poľska, Uhorska, cigánskej a balkánskej hudby. Niektoré melódie nasvedčujú o ich staršom (renesančnom) pôvode. Podľa incipitov usudzujeme, že boli obľúbené aj ľudové piesne – niektoré dodnes živé – z goralskej a liptovskej oblasti. Súbor Solamente naturali približuje túto zbierku originálnym spôsobom – z hľadiska dramaturgie, interpretácie a inštrumentára (korýtkové husle, malý cimbal, gajdy, organistrum, šalmaj, pastierske píšťalky, bubon)
17.30 – Synagóga
Hudba stredovekého Orientu Ensemble Dachti
Ensemble Dachti predstavuje poéziu a bohatý repertoár klasickej orientálnej hudby – spievané básne (mouachahats), orientálne tóniny (maqâmat) a improvizácie (taqâsim). Duo Dachti nás zavedie na Stredný východ, kde hudba vzniká improvizáciou, každý hudobný nástroj vyvoláva emócie a každý tón zanecháva spomienku.
5. júla – PONDELOK
10.30-12.00 – Synagóga
O arabskej hudbe, hudobníkoch a hudobných nástrojoch. Seminár a workshop .
Témou seminára je hudba stredovekého a súčasného Orientu, tak ako ju pozná a interpretuje Iyad Haimour (Francúzsko). Workshop praktického bubnovania je určený pre širokú verejnosť s možnosťou vyskúšať si orientálne rytmy pod majstrovským vedením Ismaila Mesbahi (Francúzsko). Odporúčame priniesť si vlastný nástroj.
13.00 – Katedrála sv. Emeráma
Človek a Boh – spev a modlitba Schola Cantorum Ružomberok
Gregoriánsky chorál. Spevy adventné, pôstne, veľkonočné i mariánske zo zahraničných i domácich hudobných pamiatok (Spišský Graduál, Bratislavský notovaný misál). Účinkujú študenti Katedry hudby Katolíckej univerzity v Ružomberku. Diriguje Janka Bednáriková.
18.00 – Synagóga
Vandrovali hudci… zo stepí do Karpát Záverečný koncert festivalu
Vladimír Rusó, Ensemble Dachti, Schola Cantorum, Juraj Dufek, Musicantica Slovaca, Margita Jágerová, Spojené huky Slovenska
Udelenie ceny “IOCULATORES NOSTRI” Vladimírovi Rusó, organistovi, hudobnému skladateľovi, minstrelovi, znalcovi hudby bardov, igricov, trubadúrov, minnesängrov a jokulátorov za poznávanie, šírenie a interpretáciu historickej hudby na Slovensku.
Po koncerte prijmite pozvanie na stretnutie s muzikantmi pri čaši vína.
Plagát akcie: https://www.vino.obnova.sk/1/uzivatelia/uskalienka/vandrovali_hudci.jpg
Zdroj: www.obnova.sk
Vandrovali hudci – medzinárodný festival dávnej hudby v Nitr
Vandrovali hudci …zo stepí do Karpát
hudba a slovo bardov, igricov, skomorochov, trubadúrov, minnesängrov
ENSEMBLE DACHTI
– založili sýrsky hudobník Iyad Haimour a alžírsky hráč na bicích nástrojoch Ismail Mesbahi. DACHTI predstavuje poéziu a bohatý repertoár klasickej orientálnej hudby – spievané básne (mouchahats), orientálne tóniny (maqâmat) a improvizácie (taqâsim). DACHTI nás zavedie na Stredný východ, kde hudba vzniká improvizáciou, každý hudobný nástroj vyvoláva emócie a každý tón zanecháva spomienku.
Obsadenie: Iyad Haimour: oud, nay, spev; Ismail Mesbahi: riqq, darbuka, daf.
Iyad Haimour sa narodil v Damašku v Sýrii. Tradičnú hudbu Stredného východu objavil vďaka arabskej lutne na pobreží Djawadal El halabi. Jeho hudobný vývoj ovplyvnila arabsko-andalúzska hudba, stredoveká hudba a džez. Hrá na arabskej lutne oud, na dychovom nástroji nay a venuje sa skúmaniu orientálnej hudby.
Ismail Mesbahi hrá na bicích nástrojoch. Od detstva je ovplyvnený hudbou severozápadnej Afriky (magrebskou hudbou) a hudbou Stredného východu. Cestovanie a kontakty mu umožnili skúmať rytmus a zvuky. Pochopil subtílnosť a finesu orientálnej hudby ako aj jej silu a energiu.
JURAJ DUFEK
– muzikant a výrobca ľudových hudobných nástrojov a replík historických hudobných nástrojov žije a tvorí v Bojniciach. Od roku 2003 sa profesionálne venuje výrobe rôznych druhov gájd, dychových a strunových sláčikových nástrojov. Ako interpret-multiinštrumentalista pravidelne účinkuje doma i v zahraničí (Švajčiarsko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Andorra, Čechy, Poľsko, Maďarsko, Veľká
Británia). Je držiteľom ocenenia Instrumentum excellens (2003) za rekonštrukciu historických gájd z rodného kraja. Jeho meno sa spája so súbormi Keltieg, Šafran, Javorová húžva, Musicantica Slovaca. Je členom medzinárodného orchestra ľudových nástrojov La Banda Europa. V roku 2009 založil a vedie prvý slovenský gajdošský orchester Spojené huky Slovenska.
SOLAMENTE NATURALI
– hudobné združenie z Bratislavy, ktorého zakladateľom a umeleckým vedúcim je huslista MilošValent, sa zameriava na objavovanie, šírenie a interpretáciu hudby 17. a 18. st.
Zloženie súboru je flexibilné – od dvoch hráčov až po väčšie orchestrálne zoskupenia, pričom vždy ide o špičkových sólistov. Okrem známych majstrovských skladieb (Bach, Händel, Vivaldi, Purcell, Scarlatti, Lully a Rameau) súbor interpretuje aj neznáme a ojedinelé diela slovenskej proveniencie. Súčasťou súboru je spolupráca so zahraničnými umelcami ako Steven Stubbs, Andrew Parrott, Marek Štryncl, Otto Kargl, Jana Semerádová, Didier Talpain, Phoebe Cerrai, so zbormi Capella Nova Graz, Collegium Marianum a inými.
Súbor účinkuje na prestížnych festivaloch (Vantaan Barokki Helsinki, Bostonský festival starej hudby, Haydnov festival v Esterháze, Händlove slávnosti v Göttingene, Larvik Barokk v Nórsku, BHS …). Ojedinelým dramaturgickým počinom je naštudovanie hudobných pamiatok domácej proveniencie: Pestrý zborník, Uhrovská
zbierka a Melodiárium Anny Szirmay Keczer, ktoré sa postupne dostávajú k poslucháčom aj na CD nosičoch.
Široký diapazón výrazových prostriedkov – od virtuóznej umeleckej interpretácie až po rustikálnu hru na tradičných korýtkových (a iných) hudobných nástrojoch robí súbor jedinečným nielen v domácom ale aj svetovom kontexte. Solamente naturali – jednoducho prirodzene.
MUSICANTICA SLOVACA
– hudobné združenie Musicantica Slovaca z Nitry vzniklo pred piatimi rokmi. Zameriava sa na interpretáciu hudobných pamiatok domácej i európskejproveniencie 12. – 18. st.
Domáci repertoár tvorí hudba svetská i duchovná zo zbierok Pestrý zborník levočský (17. st.), Tabulatura Vietoris (17. stor.), Melodiárium Anny Szirmay Keczerovej (18. stor.) a Uhrovská zbierka (18. st.). Z duchovných pamiatok je to Cithara Sanctorum a Cantus Catholici (17. st.). Zvláštnosťou sú hajdúske a janičiarske melódie z obdobia uhorsko-tureckých vojen. Významnú súčasť repertoáru tvoria gajdošské piesne a ľudové balady s typickým slovenským inštrumentárom pastierov a roľníkov
(píšťalky, fujara, gajdy, korýtkové husle a basička, ozembuch, citara). Európsku
hudbu zastupujú melódie a piesne zo zbierok Carmina Burana (13. st.),
Cantigas de Santa Maria (13. st.) ako aj piesne trubadúrov, truvérov, minnesängrov, goliardov a jokulátorov. Koncertujú doma i v zahraničí (Francúzsko, Belgicko, Nemecko, Rakúsko, Čechy). Niektoré vystúpenia majú multimediálny charakter, kde je hudba spojená so slovom, obrazom a pohybom (Po stopách dávnej hudby, Strieborné hlbiny, Malebná cesta dolu Váhom, Iluminácie v hudbe – hudba v ilumináciách).
MARGITA JÁGEROVÁ
– etnomuzikologička, vokálna interpretka a vysokoškolská pedagogička. Pôsobila v rôznych folklórnych súboroch, kde sa venovala najmä interpretácii slovenskej ľudovej
piesne, podieľala sa na nahrávaní viacerých MG kaziet, CD nosičov (SĽUK Bratislava, Orchester ľudových nástrojov SRO Bratislava, Ľudová hudba FS Ponitran z Nitry,
naďalej spieva s Ľudovou hudbou Petra Kuštára z Bratislavy a i.). Niekoľko
rokov viedla spevácku skupinu FS Zobor z Nitry, v r. 2001 založila ženskú spevácku skupinu Vranky pôsobiacu v Nitre, ktorá sa zameriava na interpretáciu folklórneho piesňového materiálu z Ponitria, Tekova, ale aj iných regiónov Slovenska.
SPOJENÉ HUKY SLOVENSKA
– voľné zoskupenie gajdošov na Slovensku vzniklo v r. 2009 z iniciatívy Juraja Dufeka, ktorý je zároveň umeleckým vedúcim súboru. Hlavným zámerom zoskupenia je oživovať gajdošskú tradíciu na Slovensku prostredníctvom návratov k tradičnému gajdošskému repertoáru ako aj obohacovaním repertoáru o autorskú tvorbu. Súbor má za sebou niekoľko vystúpení na domácich slávnostiach a festivaloch.
Okrem gájd (v počte až do 24 gajdošov) súbor využíva aj bicie hudobné nástroje,
napríklad veľký bubon či ozembuch.
VLADIMÍR RUSÓ
– hudobný skladateľ, organista, menestrel, znalec, šíriteľ a interpret historickej hudby na Slovensku; multinštrumentalista (organ, cembalo, flauty, organistrum, harfa, psaltérium, viola da gamba, kornamúza, šalmaj a ďalšie). Zakladateľ súboru Harmonia antiqua (1980), vedúci zoskupenia Flauto dolce (1983 – 1986), zakladateľ
vokálno-inštrumentálneho zoskupenia Musa antiqua. Spolupracoval s mnohými domácimi i zahraničnými telesami, realizoval niekoľko CD nahrávok a programov
pre Slovenskú televíziu. Ojedinelým počinom je realizácia CD nahrávky Tabulatura Vietoris (1991), ktorá je pozoruhodná svojou sviežou „neakademickou“ interpretáciou a inštrumentáciou. S týmto našim jediným súčasným trubadúrom
sa môžete stretnúť aj v bratislavských uliciach a potešiť sa jeho hrou na organistre.
SCHOLA CANTORUM RUŽOMBEROK
(pri Katolíckej Univerzite v Ružomberku)
– je vokálne teleso, ktoré sa venuje interpretácii klasického gregoriánskeho chorálu a súčasného liturgického spevu. Poslaním Scholy je vzbudzovať a prehlbovať záujem o duchovné hodnoty prostredníctvom meditatívneho monodického spevu, ktorého prameňom je Sväté Písmo, teda Božie Slovo. Scholu cantorum v roku 1999 založila
a vedie PaedDr. Janka Bednáriková, PhD. (vysokoškolská pedagogička, absolventka Pápežského inštitútu posvätnej hudby v Ríme, odborná asistentka na Katedre hudby PF Katolíckej univerzity v Ružomberku). So scholou úzko spolupracujú Rastislav Adamko, Stanislav Šurin a Peter Hochel — autori nových slovenských liturgických spevov. Repertoár Scholy cantorum tvoria predovšetkým omšové spevy, spevy liturgie hodín ako aj neskoršie voľnejšie kompozície, ktoré sa stali bázou pre počiatky viachlasnej polyfónie. Schola cantorum, zložená zo študentov Katedry hudby, vystupuje na bohoslužbách a koncertoch duchovnej hudby doma i v zahraničí.