Vedci skúmajú, či vzácnu pyxidu priniesli Cyril a Metod
Objasniť pôvod vzácnej pyxidy zo slonovinovej kosti, ktorá sa našla v roku 1974, je cieľom archeologického výskumu na mieste jej nálezu pri Čiernych Kľačanoch.
Škatuľku s vekom vyrobili v Byzancii v piatom storočí a je na nej rovnoramenný kríž. „Podľa veľmi rozšírenej teórie ju k nám priniesli vierozvestovia Cyril a a Metod ako dar veľkomoravskému vládcovi Rastislavovi,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay. Archeológovia hľadajú najmä hroby, ktorých datovanie by mohlo potvrdiť alebo vyvrátiť túto teóriu. Potvrdením by boli hroby z deviateho storočia. Výskum by mal trvať do konca júna. Archeológovia kopú na dvoch miestach, pretože obyvatelia z dediny, ktorí boli pri náleze pyxidy, sa rozchádzajú v názore na presné miesto nálezu. Na jednom z nich stojí aj pamätník pyxide, no i ten sa už viac razy posúval, hovorí Ruttkay. Výskum je zhruba sto metrov od miesta, kadiaľ povedie rýchlostná cesta R1.
Priamo v trase cesty R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami bude archeologický ústav skúmať niekoľko lokalít. Výskumy sa začali už v minulom roku, tento rok intenzívne pracovali v marci a apríli. „Teraz sme naše práce trošku stlmili, keďže dodávateľ stavby stále nemá vyjasnené všetky majetkovo-právne vzťahy k pozemkom,“ uviedol Ruttkay. Podľa dohody s investorom budú vedci najprv skúmať kľúčové miesta výstavby, kde sa nová cesta napája na pôvodný terén.
Zaujímavé výsledky podľa Ruttkaya sľubuje výskum v lokalite Mikov dvor juhovýchodne od Nitry, kde je okrem veľkomoravskej osady osídlenie takmer zo všetkých období praveku. V Tesárskych Mlyňanoch sa už podarilo nájsť germánske a stredoveké osady a nálezy z doby kamennej. Diaľnica tu križuje tok Žitavy a v minulosti tu boli priaznivé podmienky pre osídlenie, ktoré sa tu podarilo zachytiť od mladšej doby kamennej. V Čiernych Kľačanoch našli archeológovia stredoveké pohrebisko z 11. storočia so 120-timi hrobmi. „Pohrebisko ďalej pokračuje južným aj severným smerom mimo trasu cesty, takže sa dá predpokladať, že celkovo je tu okolo dvesto hrobov,“ uviedol Ruttkay. V hroboch objavili súčasti odevu, železný nožík, keramiku, bronzové prstienky, náušnice, záušnice, sklenené a kostené koráliky. Našli sa aj mince z čias uhorských kráľov Šalamúna a Ondreja I., teda z druhej polovice 11. storočia. Ide o radové pohrebisko pospolitého ľudu, pochovaní sú tu muži, ženy aj deti.
Vedci skúmajú, či vzácnu pyxidu priniesli Cyril a Metod
Bombastický titulok,ktorý ma “ohuruje”.
správnejší je tento:
Archeológovia chcú objasniť záhadu vzácnej pyxidy
Ideologická p i c o v i n a ,archeologicky bezcenný nález,ktorý podivuhodnými manipuláciami natlačili do rúk Cyrila a Metoda.
Pyxidu našli náhodne v roku 1974 dvaja kľačianski chlapci (Švec, Lukáč)v dezolátnom stave (kostičky a kosti) medzi Č.Kľačanmi a vozokanskou priehradou.
V mojom súkromnom archíve som našiel obsiahly príspevok Pyxida z Čiernych Kľačian. Jeho autorom je PhDr.Titus Kolník, DrSc známy archeológ AÚ SAV v Nitre. Citujem z jeho úvodu : “Ani privolaní odborníci, archeológovia z Nitry – i keď na prvý pohľad zistili výnimočnosť nálezu- nemohli doceniť jeho skutočnú hodnotu. A rovnako ani autor príspevku (T.K.), keď sa ujal spracovania a vyhodnotenia pyxidy netušil, aká vzrušujúca práca ho čaká.” Ďalej potom vedecky a odborne hodnotí nález, škoda, že nemôžem citovať celý článok. V závere uvádza :”Aj pri štúdiu pyxidy z Čiernych Kľačian sa okrem archeológie uplatnili poznatky zo všeobecnej histórie, literatúry, dejín umenia a numizmatiky. Iba hodnotenie z nadhľadu, prekročenie rámca jednotlivých vedných odborov, umožnilo prelomiť bariéru tradičného prístupu k archeologickému nálezu, dovolilo vyňať ho z anonymnej masy svedkov dávnej minulosti.”
:: História Požitavia ::
Záhady pyxidy z Čiernych Kľačian
Pyxida (pyxis) je schránka, resp. škatuľka s vekom. Pôvodne sa schránky vyrábali z dreva. Schránky mali rôzne podoby napr. valcovitú alebo oválnu a slúžili na uloženie rozličných predmetov. Okrem cenných predmetov napr. šperkov sa do pyxidy dávali aj liečivé masti a líčidlá. V ranokresťanskom období pyxidy slúžili na uloženie hostií a tymiánu. Podlľa potreby sa vyrábali aj z hliny, skla, kovu a kostí zvierat.
V apríli 1974 sa v Čiernych Kľačanoch našla pyxida „zo slonovej kosti“ spolu s kostrou človeka. V mieste vykopania unikátného predmetu miestni členovia Matice slovenskej dali postaviť pamätník.
Miesto, kde bola nájdená pyxida
(medzi Čiernymi Kľačanmi a vozokanskou priehradou)
Ako každý vzácny, umelecký, historický predmet je zdrojom povestí a záhad, najmä ak sa jedná o „svetový“ unikát. Skúmajme a hľadajme zdroje informácií, konfrontujme fakty a objavujme záhady pyxidy z Čiernych Kľačian.
Rekonštrukcia pyxidy zo slonovej kosti najdená roku 1974 v Čiernych Kľačanoch
(Foto © Jakub Dvořák; Stopy dávnej minulosti 3, Vydavateľstvo RAK Budmerice)
A – Záhadou je, kto uvedený umelecko-funkčný predmet vyrobil.
Pyxidu zatiaľ nevieme porovnať s podobným predmetom doma ani za hranicami. Ťažko bude zistiť majstra umeleckého remesla. Až ak sa nenájde podobný predmet aj s menom jeho výrobcu môžeme začať porovnávať. Predmet bol značne poškodený a prešlo príliš veľa rokov, aby bolo možné nájsť posúdiť znaky autora pyxidy.
B – Záhadou je, čo zobrazuje reliéf na pyxide.
Na valcovej schránke pyxidy zo slonoviny je vyrezaný relief s motívom oráča a pastiera. Kresba na reliefe – vyoranie prvej brázdy – symbolizuje obrad založenie nového mesta resp.štátu. Vyoranie posvätnej prvej brázdy symbolizuje vymedzovanie hraníc nového mesta napr. Buzyges (resp. Epimides) založenie Atén a Romulus založenie Ríma. Táto symbolika bola zobrazovaná aj na reverze starých rímskych minciach, napr. Oktavianov denár – založenie Nicopolisu (r. 29-30 pr.n.l); minca sestercia Trajána oráč symbolizuje založenie Ulpia (r. 107-111). Tretia časť reliéfu, postava zo zdvihnutými rukami, môže symbolizovať služobníka Božieho. Nám druhá časť motívu – pastierstvo sa čiastočne odlišuje od uvedených motívov. Odborníci sa domnievajú, že relief na pyxide zobrazuje založenie nového Ríma – Carihradu.
C – Záhadou je vek vzácneho umeleckého predmetu.
V histórií archeológie na Slovensku ide o raritu a unikátny nález svetového významu. Preto bude dosť obtiažne stanoviť presný rok výroby pyxidy. Podľa Fredegada niektorí český historici uvažujú, že už ani Přemysl oráč nebol pohan. Aj kráľ Samo mohol byť pokrstený (ale čo jeho viacženstvo?). Odborníci datujú uvedený predmet do obdobia 4. až 6.storočia nášho letopočtu.
D – Ďalšou záhadou je načo sa vzácna pyxida používala.
Na veku schránky zo slonovej kosti je jednoramený kríž. Ďalší historický fakt tiež naznačuje, že pyxida do Čiernych Kľačian prišla z Nitrianského samosprávneho celku. Odborníci predpokladajú, že ide o liturgický predmet používaný sv. Cyrilom a sv. Metodom, alebo žiakmi apoštolov starých Slovákov, resp. Slovienov.
Zobrazenie pyxidy zo slonovej kosti s vekom
E – Záhadou je ako sa dostal takýto unikátny predmet na naše územie.
Odborníci usudzujú, že pyxida zo slonovej kosti sa na naše územie dostala s byzanskou misiou ako dar veľkomoravskému kniežaciemu dvoru, resp. Rastislavovi od byzanského cisára Michala III.
F – Záhada, ako sa unikátny predmet (pyxida) dostal na pole do Čiernych Kľačian.
Doteraz to bolo nevysvetliteľné. Miesto v poli Čierne Kľačany smerom na vozokánsku priehradu. Prečo náhodne v poli a pri potoku Širočina? Záhada môže byť už objasnená. Poskytujem k tomu novoobjavené historické fakty. Moja verzia je v spojitosti s Vozokanskou bitkou z roku 1652 vzdialenou 3 km od miesta nálezu a dokladám konkrétne fakty. Pripomínam, že už v knižke Bitka pri Vozokanoch (350 rokov po bitke, rok 2002) v časti ďalšie informácie a sporné pamiatky vozokanskej bitky uvádzam možnú hypotézu.
Moja hypotéza vznikla podľa historických informácií, ktoré uviedol Dr. Rakovský, riaditeľ zlatomoraveckého múzea v novinách CALEX č. 8, roč. V zo dňa 25. IV. 1969, resp. časopis pracujúcich Calexu n. p. Zlaté Moravce, pod názvom Veľkovozokanský lev. Citujem z príspevku novín CALEX vydaného 5 ROKOV (!!!) pred náhodným vykopaním pyxidy v Čiernych Kľačanoch: “…o niekoľko dní po bitke (Bitke pri Vozokanoch v roku 1652 – pozn. autora) našli neďaleko Č. Kľačian pri potoku Širočina tureckého hodnostára, ktorý tam skonal i so svojim raneným koňom“.Práve na uvedenom mieste sa našla pyxida zo slonovej kosti aj s kostrou človeka.
V súčasnosti už existujú metódy a technológie, ktorými sa dá približne zistiť vek vzácneho predmetu, alebo kostry človeka. Aj keď odborníci tvrdia, že pyxidu zo slonovej kosti v Čiernych Kľačanoch našli archeológovia „pravdepodobne“ v hrobe z konca 9. storočia, žiadalo by sa vzhľadom k historickým faktom vek znova prehodnotiť. Nemôže ísť o hrob z polovici 17. storočia? Tým by sa dalo potvrdiť alebo vyvrátiť zverejnenú hypotézu. Ak sa hypotéza a fakty potvrdia, už sme v 17. storočí a môžeme hľadať ďalej. Bola by to už čerstvá stopa putovania vzácnej pyxidy!
G – Odkiaľ Turek ukradol pyxidu zo slonovej kosti zostáva naďalej záhadou.
Predpokladať sa dá všeličo, je to potrebné vedecky doložiť historickými faktami. Moju osobnú domnienku na pôvod predošlého miesta pyxidy uvádzam v spomenutej knižke, kde predpokladám, že pri potoku Širočina skonajúci turecký hodnostár ju mohol ukradnúť z nitianského resp. horno-nitrianského kostola, alebo z najstarších kostolov pod pohorím Tríbeč – Drážovce resp. Kostoľany, vedľa ktorých turecké vojsko roku 1652 prechádzalo. Predmet mohol byť aj v sídle nitrianského biskupa v Nitre, ktoré Turci v uvedenom roku mohli vyrabovať. Keď nie, potom by som sa domnieval že z hradu Gýmeš. Na hrade Gýmeš, kde vlastnil Juraj Slepčiansky Pohronec majetkový podiel, ktorý odkúpil od Adama Forgáča a tam mohol mať uloženú svoju osobnú umeleckú zbierku v pohnutých rokoch nitriansky biskup (1648-1666). Gýmeš v uvedenom roku Turci asi nestihli vyrabovať, alebo sa nám nezachovali o rabovaní hradu informácie. Nitriansky biskup mal vynikajúce umelecké nadanie a poznatky. Domnienky sú jedna vec, podstatné sú fakty! Tie nám zatiaľ chýbajú. Hľadajme naďalej fakty odkiaľ vzácny predmet pochádza.
Niektoré záhady sa nám zdajú, že sú už vysvetlené, ale nemusia byť pravdivé. Domnienky treba priebežne konfrontovať s novoobjavenými faktami. Dúfam, že po objavení ďalších historických údajov sa nám v budúcnosti konečne podarí potvrdiť alebo objasniť všetky záhady v spojitosti s pyxidou z Čiernych Kľačian.
Použitá literatúra a pramene:
DVOŘÁK, Pavel.: Svedectvo strateného hrobu. In: Stopy dávnej minulosti 3 – Zrod národa. Vydavateľstvo Rak Budmerice 2004, s. 139-153.
RAKOVSKÝ, Štefan.: Veľkovozokanský lev. In: CALEX, časopis pracujúcich Calex-u n. p. Zlaté Moravce s. 1, zo dňa 25. 4. 1969
ŠUTKA, Gabriel.: Bitka pri Vozokanoch 1652, s.87, rok vydania 2002
Ďakujeme spisovateľovi Pavlovi Dvořákovi za povolenie uverejniť fotografie čiernokľačanskej pyxidy.
Autorom fotografii čiernokľačanskej pyxidy je © Jakub Dvořák.
© Gabriel Šutka, 10. február 2008
http://www.docstoc.com/docs/7394725/Svedectvo-udajneho-hrobu
http://www.moraviamagna.cz/artefakty/a_pyxida.htm#Obr_5_Apostol_Pavel_s_krizem
—————————————————————————————
Objev a historie výzkumu
Lokalita, návrší mohylovitého tvaru, se nachází na katastru obce Podolí u Brna v okrese Brno-venkov, po pravé straně silnice 1. třídy (bývalé „císařské“ silnice) ve směru na Olomouc. V archeologické literatuře je známa od roku 1853, kdy historik Petr rytíř Chlumecký popsal objev, který byl učiněn při hluboké orbě nedlouho před tím, počátkem 50. let 19. století – narazilo se na množství velkých kamenů, dřevěné trámy a především koňské a lidské kostry, nalezeny byly zvláštní svícnovité železné předměty. Nálezová situace svědčila o tom, že na návrší byla objevena velká kamenná hrobka s dřevěným stropem (některé trámy nesly vyřezávanou výzdobu, např. ornament trojnásobného pletence), překrytá velkou mohylou. Zajímavé je, že mezi nálezy chyběly předměty, které patří ke standardní hrobové výbavě zemřelých – šperky v případě ženského nebo zbraně v případě mužského pohřbu. To vedlo k domněnce, že hrobka zřejmě nedlouho po uložení pohřbů byla vyloupena.
Vzhledem k tomu, že k nálezu došlo v době, kdy archeologická disciplina (nejen) na Moravě byla ještě plenkách, byl v letech 1948–1950 na návrší proveden rozsáhlý archeologický výzkum, který vedl Josef Poulík z tehdejšího Státního archeologického ústavu v Brně (nyní Archeologický ústav AV ČR Brno). Při něm byly odkryty celkem tři mohyly a dva komorové hroby (I, II) z doby stěhování národů. Jedna z mohyl skrývala kostrový hrob eneolitické kultury se šňůrovou keramikou, další pak překrývaly žárové pohřby podolské kultury pozdní doby bronzové. Výzkum odkryl i keltský žárový hrob.
Pozornost se ovšem soustředila především na impozantní hrobové komory mezi mohylami. J. Poulík zjistil, že hrobka č. I, nacházející se na východní straně návrší, je hrob popsaný P. Chlumeckým. Šlo o impozantní prostor o rozměrech 4,5 x 4,5 m a hloubce 4 m; na jeho dně byly nalezeny kosti pěti až šesti koní, zbytky zpráchnivělého dřeva a další železný svícnovitý předmět, podobný nálezům z poloviny 19. století. Další komorový hrob č. II ve vzdálenosti cca 10 m směrem na SZ měl rozměry 490 x 670 cm a hloubku přes 6 m; při hloubení hrobové jáma byl porušen starší kostrový hrob, který byl zjištěn v její severní stěně. Žlábky při severní a jižní stěně dokládají konstrukci přestřešení, kůlové jamky kolem hrobové jámy pak jsou interpretovány jako pozůstatky konstrukce dřevěného „domu mrtvých“. Nálezy byly roztroušeny i v zásypu hrobu, což svědčí o vyloupení i tohoto hrobu. Přesto však zde byly nalezeny předměty luxusního charakteru: zlomky pyxidy ze slonoviny s bohatou reliéfní výzdobou s křesťanskou tématikou (postava kráčejícího muže, nesoucího v ruce kříž, postava sedícího muže s knihou v ruce, postava anděla s křídly), vyrobené patrně někde v Sýrii na počátku 6. století; zlomky nádob (dvou pohárů a misky) z modrého a zeleného skla, na jedné z nichž jsou zbytky patrně řeckého nápisu; stříbrné nýty patrně z koňského postroje; zlaté kování, zřejmě z dřevěné misky; zlaté nitě, snad pozůstatky oděvu zlatem protkávaného, patrně brokátu. Tyto předměty tvořily součást bohaté výbavy asi čtyřicetileté ženy, která byla pohřbena spolu se dvěma koňmi, jejichž kostry byly v hrobě nalezeny rovněž.
Nad oběma hrobovými komorami byla vybudována obrovská kruhová stavba o průměru cca 65 m a o výšce 14 m, která měla vnější kamennou zeď (dochovala se místy do výšky až jednoho metru; ke stavbě byl použit litavský vápenec z ložiska vzdáleného asi 4 km), rozčleněnou šesti průchody na šest částí.
Datování
Celý tento komplex byl od počátku zařazen do doby stěhování národů, bližší datování bylo dlouho nejasné, neboť nálezy z Poulíkova výzkumu byly podrobně publikovány a vyhodnoceny až v roce 1995. Josef Poulík dospěl v publikaci k závěru, že v hrobce byl pohřben langobardský král Wacho († 539) a že hrobku následně někdy na konci 6. nebo na počátku 7. století vyloupili Slované. J. Poulík ovšem svou studii psal ve svých bezmála 85 letech, na závěr své profesní kariéry, kterou věnoval především období Velké Moravy a zvláště pak řízení Archeologického ústavu; novější názory specialistů na dotčené období stěhování národů jsou poněkud odlišné. Podle nich nelze s jistotou říci, kdo vlastně byl v mauzoleu, resp. v obou hrobových komorách pohřben, neboť k tomu nálezový soubor, navíc zdecimovaný vyloupením, neposkytuje dostatek informací. Lze se však nicméně důvodně domnívat, že zde byli ve dvou časových horizontech pohřbeni příslušníci nejvyšší vrstvy germánské aristokracie, a to do hrobu I v 2. polovině 5. století a do hrobu II v 1. polovině století šestého.
Všechny nalezené předměty jsou uloženy ve sbírkách Archeologického ústavu Moravského zemského muzea v Brně
No a už vieme kto sem pyxidy nosil…
a kde slovania na ne chodili…
…alebo žeby slovania pochovali vladiku v starej opustenej hrobke?a nevykradli ju ale milodary doniesli…
Obyčajný človek má asi takýto názor ,či predstavu o príchode Konštantína a Metoda:Dvaja bradatí cudzinci na smrť unavení po dlhej púti,s palicami a batôžkom nám doniesli do vienka vieru a písmo…
Viete ale ako to pravdepodobne vyzeralo?
Pravda:14.5.2002
Na Slovensku objavili unikátne pohrebisko
Doteraz najväčšie pohrebisko na našom území objavili robotníci pri výkopových prácach na stavbe vodovodu v Tesárskych Mlyňanoch. Pozdĺž trasy gabčíkovského diaľkovodu, ktorý má zásobovať zdravou vodou obce v ochrannej zóne Elektrárne Mochovce, už archeológovia intenzívne odkrývajú nález mimoriadnej hodnoty. Podľa zdrojov Pravdy ide o unikátne pohrebisko z polovice piateho storočia, z čias sťahovania národov.
“Ak som dobre rátal, pozdĺž železničnej trate je už odkrytých vyše 40 hrobov. To nie je všetko. História vydáva svoje ďalšie svedectvá. Či veríte, či nie, v dobrom závidím tým, čo na tento vzácny nález natrafili. Všetci v Tesárskych Mlyňanoch sme hrdí na dôkazy, že dejiny kráčali práve tadiaľto. Veď významnejší odkryv, pokiaľ ide o veľkosť lokality, sa u nás ešte nezaznamenal,” povedal v pondelok starosta Tesárskych Mlyňán Ľubomír Benc.
Starosta Benc pozorne sleduje archeologické práce. Ako hovorí, išlo pravdepodobne o hroby bojovníkov, ktorých telá boli zdeformované, niektoré so zlomenými končatinami. Postupné odkrývanie hrobov ukazuje, že viaceré boli veľmi dávno vykradnuté. Podľa doterajších informácií expertov sa dá predpokladať, že telesné pozostatky môžu patriť etniku z Ázie. O príslušnosti k týmto národom hovoria aj dve zdeformované lebky. Ich tvar sa prispôsobil tlaku šatiek, ktorými mali hlavy obmotané odmala. Pri vykopávkach sa podľa našich zdrojov dosiaľ našli zlaté korálky, predmety z bronzu, železné spony, hrebene z parohov a nožíky. Archeológovia z Nitry pokračujú v odkrývaní najväčšieho pohrebiska ďalej.
OĽGA PREKOPOVÁ, PRAVDA
O to je hned vedla Čiernych Kľačian…Takže slovanský vykrádači hrobov to nemali ďaleko.
Musel majitel ruky klačať?Podla mňa jednoznačne stál,možno v trochu inej pozícii
…no a radšej by som tú pyxidu do rúk emisárom nedával-vyzerajú ako vykrádači hrobov…
Re: Vedci skúmajú, či vzácnu pyxidu priniesli Cyril a Metod
Keby mala postava patriaca k ruke klačať,tak cca tu a takato velkost
Re: Vedci skúmajú, či vzácnu pyxidu priniesli Cyril a Metod
Myslím.že vedci doskúmali,ale novinári na rečnicku otázku neodpovedali.Prečo?
Boli by zrejme mnohí zvedaví ,alebo žeby nie?
Asi ešte študujú aj Josepha Goebbelsa, lebo nikto iný by to asi nedokázal obhájiť.
Re: Vedci skúmajú, či vzácnu pyxidu priniesli Cyril a Metod
Ja sa pýtam preto,že dr.exPremier pri odhaľovaní sochy starého slováka (SS) poďakoval aj archeológom.
Chcem od múdrejších odomňa radu,kde by somsa mahol na výsledok tohto výskumu oficiálne informovať?Podlieha táto informácia zákonu o práve na informáciu?
Ďakujem za odpoveď.
Zaujímavá debata. Oceňujem,
Zaujímavá debata. Oceňujem, ak sa niekto dá do nezávislého a “neskostnatelého” myslenia. Len by som premyslel ten opovrhujúci podtón nad “slovanmi vykrádačmi”.Ak nebudeme brať do úvahy, že vykrádači hrobiek mocných v Egypte, Indii, Číne…vlastne skoro všade neboli slovania, tak je jasné, že utláčaná a zotročovaná bedač celého sveta len čakala na to aby mohli po smrti toho” hajzla” trochu obrať…
Hoci , pravdepodobne to aj tak neboli bežní otroci a chudáci , čo sa do toho pustili a s najväčšou pravdepodobnosťou to boli buď remeselníci, ktorí sa na výstavbe hrobky podieľali-ak ich samozrejme nepovraždili…obetne…, alebo priamo riadení ľudia niekým iným -mocným.(viď zachovaný opis súdu v starom egypte).
Chápem, že to archeo.a historikom vadí. Ak by si naši hodnostári “ľudom vážení” ukladali svoje nakradnuté do hrobky – stála by tam rada vykrádačov deň noc