Eva Križanová
Koncom roku 1999 obohatila náš knižný trh nová publikácia venovaná poprednej osobnosti pamiatkovej starostlivosti v Uhorsku v druhej polovici 19. a začiatku 20. storočia Viktorovi Miškovskému. Kniha je súborom prednášok, ktoré odzneli na medzinárodnej konferencii, ktorá sa konala v Košiciach a v Bardejove v dňoch 18. – 21. mája 1998 pri príležitosti jeho 160. výročia narodenia. Hlavnou náplňou podujatia bol rozbor celoživotného pôsobenia V. Miškovského. Zahraniční účastníci súčasne informovali o aktuálnych otázkach pamiatkovej starostlivosti vo svojich krajinách. Konferencia bola podnetná najmä v tom, že sa otvorili archívy obidvoch pamiatkových ústavov – slovenského aj maďarského a sprístupnili sa mnohé doteraz nepublikované najmä kresbové materiály. Doplnilo sa tak dielo Vendelína Jankoviča, ktorý sa v minulosti ako jediný podrobne zaoberal štúdiom a hodnotením Miškovského odkazu a svoje výsledky zverejnil v obsažnej štúdii doplnenej bibliografiou a súpisom jeho grafických diel (Jankovič, V.: Viktor Myszkovszky (1838 – 1909). In: Monumentorum tutela 10, s. 83 – 223, Bratislava 1973). Viktor Miškovský stál pri zrode organizovanej pamiatkovej starostlivosti aj na Slovensku a vykonal v druhej polovici 19. storočia mnoho nielen pre evidenciu, dokumentáciu a popis historických pamiatok, ale svojou bohatou publikačnou činnosťou oboznamoval verejnosť s historickými výtvarnými hodnotami, zachovanými vo veľkej miere práve na našom území. Pracoval ako korešpondujúci člen Dočasnej pamiatkovej komisie, zriadenej Ministerstvom kultúry roku 1872. Bol dobrým znalcom pamiatok z autopsie; venoval sa najmä severnému a východnému Slovensku. Ako vynikajúci kresliar zhotovil asi 900 kresieb, ktoré dokumentovali chátrajúce stavby, vyhoreté, ale aj novoobjavené nástenné maľby, náhrobky, historické architektúry a detaily interiérov, čím upozorňoval predovšetkým na potrebu ich záchrany. Svoje zásady zhrnul v Memorande, kde sa v období veľkých puristických rekonštrukcií prejavil ako teoretik. Na rozdiel od zaužívanej praxe žiadal prísne rešpektovať zachovaný charakter a detaily pamiatky, v mladších slohových obdobiach často doplňované vzácnymi výtvarnými detailami (I. Gojdič, K. Kranasztóiné Györffy). Miškovský venoval veľkú pozornosť aj individuálnym súborom, z nich Bardejov bol detailne monograficky spracovaný (F. Gutek, L. Lovacký). Viaceré prednášky sa zo širšieho pohľadu zaoberali Miškovského činnosťou, najmä múzejnou (K. Markušová) a výsledkami archeologických výskumov (M. Lamiová). Spôsob inventarizácie a grafické dielo sú inšpiratívne aj pre súčasníkov, o čom svedčí napr. obnova kráľovského hradu v Sárospataku (Josvainé Dankó K.). Seminár bol príležitosťou aj pre vystúpenie zahraničných odborníkov, ktorí vo svojich príspevkoch analyzovali tradície a súčasnosť českej a slovinskej ochrany pamiatok a venovali sa aj obnove pamiatkového fondu v Krakove (J. Štulc, A. Kuševic, R. Solewski). Vydavateľský zámer a jeho grafické vyjadrenie možno považovať za kultúrny počin, ktorý prevyšuje úroveň mnohých v súčasnosti vychádzajúcich publikácií o umení a kultúrnych pamiatkach. Vzácna je spolupráca dvoch sesterských organizácií – Pamiatkového ústavu v Bratislave a Országos Müemlékvédelmi Hivatal Budapest, reprezentované vedúcimi osobnosťami K. Kosovou a G. Entzom. Bohato ilustrovaná kniha s kvalitnou grafickou a fotografickou dokumentáciou má cudzojazyčné resumé a teda aj nádej zviditeľniť úzky okruh kultúrneho diania za hranicami strednej Európy. Kniha svojím výtvarným riešením ďaleko presahuje nároky na vzhľad vedeckého zborníka. Obohacuje súčasnú knižnú tvorbu a zaraďuje sa medzi publikácie, ktoré by mali byť hodnotené pri udeľovaní prestížnej ceny časopisu Pamiatky a múzeá za rok 1999.