Už Hložníkova prvá samostatná výstava v roku 1942 v Dome umenia na Dostojevského rade v Bratislave bola nielen razantným ohlásením nevšedného talentu, ale aj predznamenaním tvorivého programu novej nastupujúcej generácie slovenského výtvarného umenia. Na pomerne pokojnú slovenskú výtvarnú scénu s idealizáciou slovenskej dediny priniesol výrazne dramatickejšiu atmosféru okupovanej Prahy.Už v roku 1941 sa objavilo jeho meno v zborníku nadrealistov vydanom pod názvom Vo dne v noci a začal byť priraďovaný k Avantgarde 38, ktorej členovia rozvíjali na Slovensku moderný umelecký výraz. V jeho ranej tvorbe sa často objavuje motív prepájania reálneho a nadreálneho, ako odraz atmosféry doby. V jeho dielach sa ozýva nielen výrazný protipól patetizácie a idealizácie, ale aj iné chápanie sociálne orientovanej tvorby, ktorú tak výrazne vymedzil Koloman Sokol a ktorou bolo v týchto rokoch výrazne poznamenané výtvarné umenie v mnohých európskych krajinách.

Objavuje odlišné výtvarné postupy ako staršia generácia umelcov absolvujúcich v Prahe (Cyprián Majerník, Ján Mudroch, Peter Matejka, Ján Želibský, Jozaf Kostka). Rovnako je však osobitý v rámci svojej „Generácie druhej svetovej vojny“, teda umelcov, ktorí študovali a absolvovali v rokoch plných násilia – Orest Dubay, Ladislav Guderna, Viliam Chmel, Ferdinand Hložník, Bedrich Hoffstädter, Ján Novák, Ervín Semian, Jozef Šturdík a Ernest Zmeták. Hložníka sa bytostne dotýkali drámy národov i jednotlivcov druhej svetovej vojny, zasadzoval ich však do širších súvislostí. Hložník vo svojich obrazoch utečencov vytvára náročné viacfigurálne kompozície s výrazným emotívnym nábojom. Jednotlivec je súčasťou masy. Každá postava má síce individuálne črty, avšak ani v jednom diele nenájdeme jedinú figúru, ktorá by sa vymykala zo zobrazovanej tiesnivej atmosféry. Rovnako sa tu nenachádza ani vodca, ktorý by dokázal vyhnancov usmerniť.

Od roku 1943 nachádzame v Hložníkovom diele aj náväznosť na tvorbu Pabla Picassa. Inšpirácie kubizmom, predovšetkým v tvorbe rokov 1943-1944, okolo roku 1945 aj návrat k ranému, predovšetkým modrému obdobiu Picassovej tvorby. Viaceré zátišia z rokov 1947 až 1949 sa rovnako inšpirujú kubizujúcim tvaroslovím.

Od roku 1948 sa v jeho tvorbe objavuje množstvo racionálnejšie poňatých diel. Zložité budovanie priestoru nahrádza plošnosťou s jasnými líniami oddeľujúcimi jednotlivé časti obrazovej plochy. Jeho civilistické obrazy z tohto obdobia sa viažu k motívom krajín, mestskej periférie, zátiší, kaviarní.

Rok 1949 je v Hložníkovej tvorbe prelomovým. Doznievajú tu ešte veľké témy predchádzajúceho obdobia, do popredia záujmu sa na čas dostáva plošnosť tvaru, ako aj mnohé nové témy.

Bohatá tvorba Vincenta Hložníka je doposiaľ z veľkej miery nepreskúmaná a len čaká na svoje spracovanie. Výstava sa sústreďuje na obdobie z rokov 1941-1949, ktoré je osobitou kapitolou umelcovej tvorby a mimoriadne kvalitne je zastúpené v zbierkach viacerých slovenských galérií, ako aj zberateľov výtvarného umenia. Predstaví vyše osemdesiat umelcových diel, z ktorých mnohé môžeme považovať za vrcholné autorove a verejnosti dodnes neznáme diela.

Bude sprístupnená v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy na Panskej 19
od 6. mája 2004
Kurátor: PhDr. Ivan Jančár
Manager výstavy: Ing. Jan Kukal
Výstava sa koná pri príležitosti osláv vstupu Slovenska do Európskej únie, pod záštitou ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduarda Kukana a potrvá do 4.6.2004
Otvorené denne okrem pondelka: 11.00-18.00h

PhDr. Ivan Jančár