Vladimír Iljič Lenin (Uljanov) sa narodil 22.4 1870 v meste Simbirsk, ktoré bolo neskôr premenované na Uľjanov. Študoval právo a roku 1893 sa usadil v Petrohrade ako advokát. Poprava jeho brata Alexandra r.1898 za účasť na plánovanom atentáte na cára Alexandra III. ho priviedla k socialistickému hnutiu. Za založenie “Zväzu boja za oslobodenie robotníckej triedy” ho r. 1895 poslali na Sibír a od roku 1900 do roku 1905 a od roku 1907 do roku 1917 žil v exile stridavo v Nemecku, Belgicku, Francúzsku a Anglicku. Postupne sa stal vodcom militantného krídla SDDSR, od roku 1903 boľševikov. V roku 1903 (28. marca) sa mu podarilo rozštiepiť socialistickú strnu na boľševikov a menševikov. Počas revolúcie v roku 1905 sa vrátil do Ruska, po jej porážke žil znovu v exile.

Po revolúcii v roku 1917 sa vrátil do ruska, fakticky ako agent s cieľom podlomiť bojaschopnosť ruskej armády. Po nevydarenom pokuse o komunistický prvrat v júli 1917 odišiel do Fínska, ale už v októbri 1917 riadil spolu s L.D.Trokým povstanie v petrohrade, ktoré zmietlo Dočasnú vládu.

Ako vodca boľševikov sa vo veku 47 rokov stal predsedom Rady ľudových komisárov , v ktorej bol predsedom až do svojej smrti. Prímerie s centrálnou mocnosťou a pozemková reforma roku 1918 boli ruským obyvateľstvom prijaté, ale pokus o komunistickú ekonomickú revolúciu a súčasne vedenie občianskej vojny viedli koncom roku 1920 ku kolapsu ruskej ekonomiky.

Na jar 1921 bol preto nútený súhlasiť s odklonom od vojnového komunizmu a so štartom NSP (novej ekonomickej politiky). Jeho nedobrý zdravotný stav sa prudko zhoršoval (hlavne po pokuse o atentát dňa 30.8.1918), preto sa od roku 1923 prkticky už nezúčasl politického života.

K mýtom 20. storočia patrí teória, že komunistickú totalitu nastolil až Stalin. Teóriu, ktorej výsledkom bol totalitný režimprepracoval práve Lenin.(výrazne prispel L.D.Trockij) a súčasne ju uviedol do prxe, o tom svedčí likvidácia politickej opozíciie všetkých smerov i súkromného vlastníctva.
Lenin zomrel vo veku 53 rokov v Gorkách.

Text+Foto: Internet