Črepy keramiky z 13. až 15. storočia, stredoveké hroby, ale aj mince z mladšieho obdobia sa podarilo objaviť počas archeologického výskumu v obci Vlková v okrese Kežmarok, a to na mieste, kde v minulosti stál Kostol sv. Jána Krstiteľa. Jeho základy archeológovia odkryli v predošlých dňoch. „V roku 2014 sme písali monografiu obce Vlková, v ktorej sme po prvýkrát vo väčšom meradle upozornili na to, že je tu dôležitá sakrálna stavba. Kostol bol však asi na konci 19. storočia prebudovaný na obytný dom, neskôr slúžil ako hospodársky dom, sýpka a udiareň. Stavba, ktorá ohrozovala okoloidúcich ľudí, sa však nakoniec zbúrala,“ vysvetlil pre agentúru SITA Marián Soják z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) Nitra. Archeologický výskum predchádza plánovanej výstavbe. Keďže miesto nikdy nebolo zapísané do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR, ale je evidované iba ako archeologická lokalita, vlastníkovi pozemku nič nebráni v tom, aby zbúral základy stredovekého kostola a postavil si tam rodinný dom.

Kostol v časti Levkovce bol postavený pravdepodobne koncom 13. storočia, najneskôr začiatkom 14. storočia. Podľa pôdorysných základov bol zhruba dvanásť metrov dlhý a viac ako sedem metrov široký. „Má obdlžníkovú loď, do kostola sa vchádzalo z južnej časti lode. K nej bola pristavaná svätyna či presbytérium podkovovitého tvaru, teda tvaru absidy. Vo vnútri svätyne sa našli aj zvyšky kameňov, ktoré pravdepodobne predstavujú základ pod oltár, je to takzvaná oltárna menza,“ vysvetlil Soják. V okolí kostola sa pochovávalo, všade sú preto podľa neho nepochybne zvyšky prikostolného cintorína. Sojákovi sa podarilo odkryť aj dva stredoveké hroby, v jednom leží žena, vo vedľajšom asi dvoj- až trojročné dieťa. Rovnako sa podarilo nájsť množstvo neskoro stredovekých a novovekých črepov. „Máme aj jednu mincu, ide o medenú poltúru Františka Rákocziho z roku 1706 a našli sme aj mladší desaťhaliernik Františka Jozefa I. z roku 1915,“ dodal.

„Levkovce patrili pod stolicu desiatich spišských kopijníkov, tí v roku 1280 žiadali, že si tu chcú postaviť kaplnku. Potom však v roku 1308 obyvatelia Levkoviec opätovne žiadali o výstavbu, a tak predpokladáme, že kostol museli postaviť najneskôr po roku 1308,“ priblížil históriu Soják. Historik Hradský podľa jeho slov zase spomína, že v roku 1693 kostol zmenil patrocínium a bol zasvätený sv. Kataríne. „Zaujímavá je aj správa prepošta Sigraya z roku 1700 o tom, že kostol bol zruinovaný a znesvätený Kultom priateľov vína,“ dodal. Potom sa už podľa archeológa kostol menil na ruinu a postupne zanikal, kedy bol prebudovaný na obytný a hospodársky dom, nevie.

Základy kostola však budú zničené, pamiatkový úrad umožnil stavebníkovi, ktorým je súkromný vlastník, postaviť na mieste rodinný dom s podpivničením. „Teraz to musíme podrobne zdokumentovať, geodeticky zamerať, urobiť podrobnú fotodokumentáciu, 3D fotodokumentáciu a následne to bude dôstojne prezentované a publikované v odborných a populárnych článkoch. Nič nebráni tomu, aby tu stavebník postavil rodinný dom,“ povedal Soják.

Majiteľa pozemku prekvapilo, že pred výstavbou je potrebný archeologický výskum, podľa zákona si ho tiež musí hradiť sám. „Na tomto mieste bola stará búda, ktorá ohrozovala deti a okolie, bolo to celé v hroznom stave,“ opísal poslednú podobu domu, ktorý nahradil kostol. Stavať však začať nemôže, kým nebude ukončený archeologický výskum. Podľa jeho slov sa v kúpno-predajnej zmluve vždy písalo iba o rodinnom dome. Neprekáža mu, že nový rodinný dom bude stáť na mieste stredovekého cintorína. „Neprekáža mi to, pretože je to už veľmi dávno, ako sa tu pochovávalo, hroby môžu byť hocikde, či tu alebo na iných miestach,“ povedal. Rovnako tvrdí, že na povery neverí. „V tomto dome na sto percent nikdy nestrašilo, asi 40 rokov dozadu sa tu bývalo, nikto sa nikdy nesťažoval a neutekal odtiaľ,“ dodal.

Krajský pamiatkový úrad v Prešove nemá páky na to, aby zabránil výstavbe, pre SITA to povedal Gabriel Lukáč, vedúci levočského pracoviska KPÚ Prešov. „Je to škoda, žiaľ, chýba tu vyšší stupeň ochrany, nie je to národná kultúrna pamiatka, ale evidovaná archeologická lokalita. Máme právo požadovať realizáciu archeologického výskumu, ktorý môže objasniť počiatky výstavby kostola, jeho formu,“ vysvetlil. Podľa jeho slov však ide o peknú lokalitu, na ktorej by mohlo vzniknúť aj pútnické miesto. „Je to zaujímavý kostol s polkruhovou absidou, ktoré na Spiši siahajú aj do prvej polovice 13. storočia, aj keď písomné správy k tejto lokalite sa viažu až k druhej polovici 13. storočia a prvej polovici 14. storočia. U nás na Slovensku možno chýba cit pre takéto pamiatky, niekde inde, v inej krajine by možno vlastníci reagovali ináč,“ skonštatoval.