Okrúhle 200. výročie narodenia nášho významného jazykovedca a národného buditeľa Ľudovíta Štúra o tri týždne pripomenú ústredné oslavy v Uhrovci. Vyvrcholením celonárodných osláv 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra bude dvojdňové spomienkové podujatie v Štúrovom rodisku, v Uhrovci, ktoré sa za účasti najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky a zahraničných hostí uskutoční 24. a 25. októbra. Celonárodné oslavy v Uhrovci organizujú obec Uhrovec, Ministerstvo kultúry (MK) SR, Trenčiansky samosprávny kraj, Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku, Trenčianske múzeum a Matica slovenská.

Ako agentúru SITA informovalo MK SR, program tohto podujatia bude bohatý. V sobotu 24. októbra sa začne o 7:00 výstupom na vrch Rokoš, na ktorom o 9:00 odhalia pamätnú tabuľu pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra. O 9:30 sa začne futbalový a stolnotenisový turnaj o pohár tejto najvýznamnejšej osobnosti slovenských dejín a na poludnie vyhlásia výsledky literárnej súťaže Štúrova esej 2015. Obcou Uhrovec prejde následne od 12:30 historický sprievod štúrovcov. O 14:00 sa uskutoční slávnostné zhromaždenie a kladenie vencov pri pomníku Štúra, na ktorom vystúpi s príhovorom premiér Robert Fico, minister kultúry Marek Maďarič a ďalší hostia a odznie na ňom aj posolstvo mestám a obciam Slovenska zo Štúrovho rodiska. Do programu je zaradená tiež prezentácia príležitostnej pamätnej známky, striebornej zberateľskej mince a pamätnej dvojeurovej mince. Po skončení slávnostného zhromaždenia bude nasledovať prehliadka rodného domu Ľudovíta Štúra, ktorý je zároveň aj rodným domom Alexandra Dubčeka, s prezentáciou novozriadenej expozície venovanej Ľ. Štúrovi a vystúpením umeleckého súboru SĽUK. Prvý deň celonárodných osláv o 16:00 vyvrcholí slávnostným kultúrnym programom. V nedeľu 25. októbra je na programe o 9:30 pietna spomienka na Ľudovíta Štúra na miestnom cintoríne a následne od 10:30 evanjelické služby Božie, ktoré v priamom prenose odvysiela Rozhlas a televízia Slovenska. Poobede v Uhrovci uvedú divadelnú inscenáciu Orol tatranský. Celonárodné oslavy 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra v Uhrovci sa skončia v 25. októbra popoludní o 16:00.

“Vzhľadom na to, že meno Ľudovíta Štúra je úzko spojené s vytvorením Slovenskej národnej rady, ktorá vznikla vo Viedni 16. septembra 1848 ako prvý slovenský národný reprezentačný politický orgán, do osláv Roka Ľudovíta Štúra 2015 sa zapojí aj Národná rada SR,” avizuje ministerstvo kultúry. Parlament zorganizuje na počesť Ľudovíta Štúra 20. októbra slávnostnú schôdzu a 26. októbra v Bratislave aj slávnostnú akadémiu.

Ministerstvo kultúry zároveň od jari finančne zabezpečuje opravu Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, ktoré patrí pod Slovenské národné múzeum (SNM). Novú expozíciu Múzea Ľ. Štúra slávnostne otvoria 24. novembra. Nová výstava múzea predstaví život, činnosť, dielo a odkaz Ľudovíta Štúra a jeho generácie. Sústredí sa na prezentáciu originálnych zbierok spojených s osobou Štúra. Návštevníci by tu po obnove mali nájsť napríklad ukážky z jeho osobnej knižnice, jeho diela v prvom vydaní, originál novín vydávaných Ľudovítom Štúrom v štúrovskej spisovnej slovenčine a ďalšie hodnotné diela spojené so životom a tvorbou tejto významnej osobnosti našich dejín a slovenského národného obrodenia. Súčasťou vynovených priestorov je i pamätná izba s autentickým historickým nábytkom, kde Ľudovít Štúr býval a aj zomrel. Expozícia priblíži aj osudy najbližších spolupracovníkov Štúra – štúrovcov Janka Kráľa, Andreja Sládkoviča, Jána Bottu, Jána Kalinčiaka a Janka Matušku. “V rámci dotačného programu podporilo ministerstvo kultúry aj obnovu náhrobného areálu Ľudovíta Štúra v Modre, kde sa v januári 2016 uskutoční spomienková slávnosť pri príležitosti okrúhleho 160. výročia úmrtia Ľudovíta Štúra.
Záverečný galavečer Roka Ľudovíta Štúra 2015 sa uskutoční 21. decembra v Slovenskom národnom divadle za účasti najvyšších štátnych predstaviteľov Slovenskej republiky.

Rok Ľudovíta Štúra vyhlásila vláda SR na základe návrhu ministerstva kultúry pri príležitosti 200. výročia narodenia tejto veľkej osobnosti slovenských dejín. Popri podujatiach, ktoré patria do oficiálneho kalendára celoštátnych podujatí, množstvo akcií pripravili kultúrne inštitúcie, ako napríklad Slovenské národné divadlo, Slovenská národná knižnica či Slovenské národné múzeum (SNM), ale aj samosprávy. Sériu oficiálnych podujatí začalo 28. januára slávnostné otvorenie Roka Ľudovíta Štúra 2015 na Bratislavskom hrade za účasti prezidenta Andreja Kisku, predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, premiéra Roberta Fica a ministra kultúry Mareka Maďariča. Slávnostné otvorenie Roka Ľ. Štúra zároveň bolo spojené s otvorením výstavy Slovenského národného múzea Ľudovít Štúr (1815 – 1856) – reformátor slovenskej spoločnosti, ktorú si záujemcovia môžu pozrieť až do 17. januára 2016.

Ľudovít Štúr (28. októbra 1815, Uhrovec – 12. január 1856, Modra) patrí k vedúcim osobnostiam slovenského národného hnutia polovice 19. storočia. Študoval na gymnáziu v Györi, na evanjelickom lýceu v Bratislave a na univerzite v nemeckom Halle. Ešte ako študent lýcea začal učiť na Katedre reči a literatúry československej, kam sa vrátil aj po príchode z Nemecka. Bol vedúcou osobnosťou študentskej Spoločnosti česko-slovenskej, ktorú v roku 1837 premenil na Slovanský ústav. Po odvolaní z lýcea začiatkom roka 1844 pôsobil ako publicista, redaktor a vydavateľ Slovenských národných novín. V roku 1843 uzákonil spisovnú slovenčinu a aktívne ju prenášal do národného života. Nevyhnutnosť spisovného jazyka zdôvodnil v diele Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a štruktúru slovenčiny podal vo vedeckom spise Nauka reči slovenskej. Ním navrhnutý spisovný jazyk sa po viacerých zmenách stal celonárodným. Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatranský (1845 – 1848) nielen prinášali aktuálne správy z domova i zo sveta, ale aj mapovali sociálnu a hospodársku situáciu obyvateľstva a pomáhali formovať slovenské politické myslenie. Bol hlavným organizátorom zjednotenia konfesionálne roztrieštenej inteligencie na pôde spolku Tatrín (1844 – 1847), a tiež jedným z tvorcov politického programu počas jari národov 1848. Po revolúcii 1848 – 1849 nerezignoval na svoje poslanie, snažil sa o obnovenie politických novín a pokračoval v úsilí o vybudovanie slovenského školstva. V roku 1851 sa usadil v Modre a venoval sa literárnej a vedeckej práci. Vydal zbierku básní Spevy a piesne i národopisné dielo O národných piesňach a povestiach plemien slovanských a napísal filozoficko-politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti. Zomrel 12. januára 1856 v Modre na následky zranenia, ktoré utrpel na poľovačke.