Modernizáciou pamiatok, najmä rôznymi dostavbami a nadstavbami, vraj (?!), vzniká nová „kultúrna vrstva“. Takéto „hodnotenie“ som dokonca počul v súvislosti s nedávnou úpravou Hlavného nám. v Bratislave. Kým takéto názory a stanoviská zazneli iba sem-tam, aj to takpovediac „v podpalubí“, znelo to ako povinný „folklór“, resp. ako daň za angažovanie sa podnikateľského sektora v historickom prostredí našich miest (viď. novostavba na Hlavnej ul. v Prešove, príprava výstavby hotela v Banskej Štiavnici atď.). No keď takýto „súd“ zaznel aj z miest hodne vyšších ako pozícia metodika, vydesil som sa. Čím ďalej však uvažujem: čo ak moje „zdesenie“ nie je namieste? Rozumiem vôbec pojmu „kultúrna vrstva“?!

      Vždy som bol presvedčený, že „kultúrna vrstva“ je niečo zásadné. Teda to, čo ovplyvnilo našu civilizáciu v značnom rozsahu (priestore), pričom vznikli významné hodnoty technické, vedecké, výtvarné, spoločenské. Takými sú v Európe doklady keltského osídlenia, gréckej alebo rímskej kultúry, výsledky ďalších, aj novších etáp európskej civilizácie. Za „kultúrnu  vrstvu“ v oblasti umenia a architektúry dnes považujeme napr. odkaz secesie, medzivojnovej moderny, poniektorí aj etapu tzv. „socialistického realizmu“. Ako v budúcnosti teória a kritika    príjme výsledky našej súčasnosti z hľadiska určitého „kultúrneho vrstvenia“, to skutočne by som ponechal na objektivitu zajtrajška. Vrstvu betónu a kamennú dlažbu námestia, prípadne nový žulový prstenec okolo historickej fontány za „kultúrnu vrstvu“ nepovažujem. Neviem však, čo si o tom myslia odborníci ?! Ja osobne takémuto „vrstveniu“ hovorím rozhodné NIE!    

Zdroj: www.obnova.sk