Východoslovenské múzeum v Košiciach sprístupní Rákocicho dom – Rodošto zadarmo

Obrázok k článku

Východoslovenské múzeum (VSM) v Košiciach pozýva pri príležitosti 145. výročia založenia múzea a 341. výročia narodenia Františka II. Rákocziho v nedeľu 26. marca od 13:00 do 17:00 do expozície Rodošto na Hrnčiarskej 7 v Košiciach. Pamätný dom je súčasťou cezhraničného projektu Po stopách Rákocziho slávy.

 

„Nádvoriu Katovej bašty dominuje zvláštna orientálna dvojpodlažná stavba – Rodošto. Je to replika domu, v ktorom v rokoch 1720 – 1735 v tureckom exile žil a zomrel vodca posledného z radu protihabsburských stavovských povstaní sedmohradských kniežat – František II. Rákoczi,“ informovala v mene múzea Zuzana Bobríková, hovorkyňa Košického samosprávneho kraja. Dodala, že osudy tejto neobvyklej balkánskej stavby sú veľmi pestré.

 

Pôvodná myšlienka zriadiť dom vznikla v roku 1904 po oficiálnej rehabilitácii mnohých významných osobností uhorského protihabsburského hnutia zo 17. a 18. storočia, keď na podnet uhorskej vlády a za podpory panovníka rakúsko-uhorskej monarchie cisára Františka Jozefa I. sa začalo s organizáciou prevozu ostatkov vyhnancov do rodnej zeme. Vtedy sa rozhodlo o pochovaní kniežaťa v Dóme sv. Alžbety v Košiciach i prenesení zariadenia jedálne z jeho domu v tureckom meste Rodošto do Košíc.

 

Uhorská vláda vyslala do Turecka komisiu, aby zmapovala miesta pobytu vyhnancov a sústredila ich ostatky. Výsledkom jej práce bola zásielka uložená v 29 priestorných debnách, ktorá prišla do Košíc v roku 1905 a obsahovala ostatky, kolekciu akvarelov A. Edviho – Illésa a kompletné zariadenie Rákociho jedálne. Zásielka prežila rušné časy vojny zamurovaná v pivnici domu na Hlavnej ulici č. 51, kým ich náhodne objavili v roku 1936 pri stavebných úpravách pivničných priestorov.

 

Stavebnej realizácie sa replika domu dožila až po viedenskej arbitráži (1938), keď na základe skoršieho návrhu budapeštianskeho staviteľa Kolomana Luxa sa v rokoch 1940 – 1943 upravila prístavba Katovej bašty, ktorá však nebola kompletná, ukončená a sprístupnená verejnosti.

 

Vzor pre tento priestorovo i vybavením skromný dom sa nachádza v tureckom mestečku Terikdag na brehu Marmarského mora, kde stojí na svahu s výhľadom na more. V Košiciach nebol adekvátny priestor, ktorý by vyhovoval terénu originálneho územia; napokon ho našli na severnom krídle Katovej bašty, v mieste prístavby z 20. rokov 19. storočia, ktorá slúžila ako obytný priestor a maštaľ. Prístavba iba suplovala pôvodné prízemie originálneho domu, nezodpovedala mu však pôdorysom, preto to nie je kópia, ale iba replika Rákocziho domu.

 

Pôvodná myšlienka – zriadenie pamätného domu Františka II. Rákocziho v replike budovy s originálnym vybavením sa realizovala až v rokoch 1990 – 1991, keď sa po uvoľnení priestorov opäť konzervovali a reštaurovali jednotlivé prvky jedálne a zo zbierok múzea sa vytriedili predmety pripomínajúce výraznú osobnosť uhorských dejín, ktorej osudy sú neodmysliteľne spojené s históriou Slovenska i Košíc.

 

V Košickom kraji v obci Borša sa nachádza renesančný kaštieľ, v ktorom sa 27. marca 1676 narodil František Rákoczi II. V areáli sa nachádza jeho bronzová busta. V kaštieli dnes etnografická expozícia s pamätnými izbami Rákocziho.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Deň múzeí: Východoslovenské múzeum

PRÍRODA KARPÁT
Expozícia venovaná prírode karpatského regiónu. V geologickej časti sú prezentované hmotné doklady z historickej geológie, paleontológie a mineralógie. Botanická a zoologická časť expozície prezentuje doklady o výskyte rastlinných a živočíšnych druhov vo vzájomných ekologických väzbách.
(Hviezdoslavova č. 3)