Ministri zodpovední za kultúrne dedičstvo sa na Štvrtej európskej konferencii v Helsinkách v roku 1996 rozhodli preskúmať situáciu dobrovoľných organizácií, ktoré sa venujú ochrane kultúrneho dedičstva. Výbor pre kultúrne dedičstvo Rady Európy na to nadviazal a zaradil túto činnosť do svojho pracovného programu. To viedlo k zvolaniu Prvej európskej konferencie o dobrovoľných organizáciách v oblasti kultúrneho dedičstva, ktorú hostila Rada Európy, Ministerstvo životného prostredia Nórska, Riaditeľstvo kultúrneho dedičstva Nórska a združenie Fortidsminneforeningen, ktoré je pravdepodobne najstarším združením tohto druhu, ktoré je ešte stále aktívne a ktoré bolo založené v roku 1844.Konferencie sa zúčastnilo 170 zástupcov z 34 krajín a mnohí ju považovali za veľkolepú propagáciu dobrovoľnej práce týkajúcej sa nášho dedičstva. Ale skutočné výsledky tejto konferencie je možné merať len sledovaním, ako sa myšlienky tejto konferencie dodržiavajú v členských krajinách Rady Európy. Účastníci viedli dlhé diskusie, ktoré vyústili do všeobecnej dohody ohľadom určitých základných princípov pre sektor dobrovoľných organizácií v moderných demokratických spoločnostiach. Taktiež bol predložený návrh, aby boli tieto princípy uvedené v oficiálnom dokumente. Vo svetle blížiacej sa Piatej európskej konferencie ministrov zodpovedných za kultúrne dedičstvo v auguste 2001 v Slovinsku dostal tento dokument podobu vyhlásenia ministrov.

Princípy sformulované v nasledujúcom texte vychádzajú zo všeobecných princípov rešpektovania ľudských práv, právneho štátu a pluralitnej demokracie, ktoré sa všetky členské štáty Rady Európy zaviazali dodržiavať v rámci svojho členstva v Rade Európy.

Vyhlásenie o úlohe dobrovoľných organizácií v oblasti kultúrneho dedičstva

V dňoch 6. a 7. apríla 2001 v rámci Piatej európskej konferencii, ktorá sa konala v Portoroži (v Slovinsku), ministri zodpovední za kultúrne dedičstvo zmluvných štátov Európskeho kultúrneho dohovoru

– odvolávajúc sa na článok 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý každému zaručuje právo na slobodu pokojného zhromažďovania sa a na slobodu združovať sa s inými,

– odvolávajúc sa na článok 14 Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy,

– opakujúc vyhlásenie ministrov zodpovedných za kultúrne dedičstvo, ktorí sa stretli na Štvrtej európskej konferencii v Helsinkách v roku 1996, že „úloha dobrovoľných organizácií by mala byť efektívnejšie podporovaná, využívaná a povzbudzovaná, berúc do úvahy významný príspevok dobrovoľných iniciatív k budovaniu demokratickej spoločnosti“,

– poukazujúc na skutočnosť, že Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 2001 za Medzinárodný rok dobrovoľníkov,

– odvolávajúc sa na dohovor UNECE o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovaní a prístupe k spravodlivosti vo veciach ochrany životného prostredia,

– odvolávajúc sa na odporúčanie 1496 (2001) prijaté Parlamentným zhromaždením Rady Európy dňa 24. januára 2001 o zlepšovaní postavenia dobrovoľníkov a o ich úlohe,

– zdôrazňujúc významné závery prijaté Prvou európskou konferenciou o dobrovoľných organizáciách v oblasti kultúrneho dedičstva, ktorá sa konala v dňoch 21. až 24. septembra 2000 v Oslo,

– zároveň priznávajúc, že hlavná zodpovednosť za ochranu kultúrneho dedičstva zostáva na vládnych orgánoch,

PRIJÍMAJÚ NASLEDUJÚCE VYHLÁSENIE O ÚLOHE DOBROVOĽNÝCH ORGANIZÁCIÍ V OBLASTI KULTÚRNEHO DEDIČSTVA:

MY, európski ministri zodpovední za kultúrne dedičstvo, SA ZHODUJEME v tom, že všeobecné princípy platné pre všetky dobrovoľné organizácie platia aj pre dobrovoľné organizácie pracujúce v oblasti kultúrneho dedičstva;

ŽIADAME verejné orgány našich členských štátov, aby sa pri svojej činnosti ohľadom dobrovoľnej práce riadili nasledujúcimi princípmi;

1. Existencia dobrovoľných organizácií je dôležitá pre budovanie a konsolidáciu spoločností založených na pluralitnej politickej demokracii.

2. Dobrovoľné organizácie fungujúce na demokratických princípoch sú pri výchove ľudí k skutočnej demokracii nenahraditeľné.

3. Právo zriaďovať dobrovoľné organizácie je neoddeliteľnou súčasťou ľudských práv a mali by ho podporovať všetky vlády.

4. Dobrovoľným organizáciám by mala byť poskytnutá úplná sloboda slova pri súčasnom rešpektovaní normálnych obmedzení nevyhnutných v demokratickej spoločnosti.

5. Dobrovoľné organizácie by mali mať prístup k informáciám potrebným k plneniu ich úlohy súvisiacej s monitorovaním a konštruktívnou kritikou politík verejných orgánov zameraných na ochranu dedičstva.

6. Dobrovoľné organizácie by mali mať zodpovedajúcu možnosť zúčastňovať sa rozhodovacích procesov, napríklad pri územnom plánovaní a výbere pamiatok a miest, ktoré majú byť chránené.

7. Dobrovoľné organizácie by mali byť nabádané k tomu, aby dopĺňali prácu vlád a ostatných verejných orgánov preberaním zodpovedností, ktoré normálne alebo samozrejme nespadajú do zodpovednosti týchto agentúr.

8. Vlády by mali nabádať dobrovoľné organizácie, aby sa aktívne podieľali na predchádzaní konfliktov rešpektovaním kultúrnej rozmanitosti a nabádaním k ochrane kultúry iných.

9. Byrokratické spôsoby riadenia by v žiadnom prípade nemali brániť zriaďovaniu a práci dobrovoľných organizácií.

10. Verejné orgány by mali, pokiaľ je to možné, prijímať finančné opatrenia na podporu a pomoc pri rozvoji dobrovoľných organizácií.

11. Finančné opatrenia by mali byť dostupné bez toho, že by obmedzovali schopnosti dobrovoľných organizácií plniť ich úlohu konštruktívneho kritika vládnych politík.

12. Finančné opatrenia by mali byť transparentné a ľahko prístupné s cieľom dosiahnuť demokratickú zodpovednosť pri rozdeľovaní disponibilných zdrojov.

13. Dobrovoľné organizácie sú dôležité pri odovzdávaní vedomostí širokej verejnosti v rámci plnenia svojho poslania.

14. Mala by byť podporovaná spolupráca medzi organizáciami zaoberajúcimi sa kultúrnym dedičstvom a ostatnými organizáciami s cieľom zabezpečiť medzirezortnú a komplexnú politiku na ochranu životného prostredia ako celku.

15. Dobrovoľné organizácie by mali budovať svoju dôveryhodnosť na základe svojich výsledkov, úrovne práce a schopnosti preberať zodpovednosť.

16. Dobrovoľné organizácie by mali rešpektovať príslušnú legislatívu, ale mali by byť nabádané k tomu, aby v prípade potreby navrhovali jej úpravy.

17. Dobrovoľné organizácie by mali mať prístup k odbornej príprave, aby si rozširovali svoje kompetencie aktívnych účastníkov ochrany kultúrneho dedičstva spoločnosti.

MY, ministri zodpovední za kultúrne dedičstvo NALIEHAVO ŽIADAME Radu Európy, aby:

– zaviedla twinningový systém vytvárajúci prepojenie medzi novými dobrovoľnými organizáciami zaoberajúcimi sa ochranou kultúrneho dedičstva a už existujúcimi osvedčenými organizáciami;

– zabezpečila pravidelné kontaktné fórum v podobe európskych konferencií pre dobrovoľné organizácie pracujúce v oblasti kultúrneho dedičstva využitím, kde je to možné, existujúcich štruktúr;

– vytvorila Sieť európskeho dedičstva (HEREIN) ako nosnú konštrukciu pre elektronické fórum, v rámci ktorého môžu dobrovoľné organizácie komunikovať a spolupracovať.