VYHODNOTENIE ODVETRÁVACÍCH TECHNOLÓGIÍ, POUŽITÝCH v BAROKOM KOSTOLE

V roku 2010 bola Katedra technologie stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave požiadaná rehoľou piaristov v Nitre o pomoc s problémom zavĺhania obvodových múrov kostola a sakristie. Popri spracovaní konceptu zápasu s nežiaducou vzlínajúcou vlhkosťou boli podniknuté aj viaceré meranie vývoja vlhkosti v múroch. Spracovaný koncept postupných zásahov bol väčšinou dodržaný, čo umožnilo vyhodnotiť jeho úspešnosť v dlhšom časovom horizonte. Avšak, žiaľ – popri vplyvu názorov univerzitných expertov vstúpili do hry aj iné bočné vplyvy, pochádzajúce od iných „praktikov“ priamo v lokalite. Výsledkom toho bol len čiastočný úspech a tiež aj čiastočný neúspech sanácie.

Kostol sv. Ladislava v Nitre je chránenou Národnou kultúrnou pamiatkou podľa zákona č.49/2002 pod evidenčným číslom 18/1. Kostol bol postavený v období ranného baroka na vyvýšenine. Založený bol na pravouhlom pôdoryse v centre objektu kláštora, ktorý ho obopína. Stavba bola navrhnutá ako jednoloďový kostol, zvýraznený dvoma dominujúcimi vežami, situovanými z oboch strán hlavného vchodu. V interiéri bola loď rozdelená do troch priečnych zaklenutých polí. Interiér je bohato zdobený s využitím objektov bočných oltárov, iluzívnej maľby na stenách a strope a tiež umelého mramoru, zhotoveného technológiou stucco lustro. V tesnom kontakte s kostolom sa na jeho južnej strane vo vnútornom dvore nachádza pomerne veľký objekt sakristie. Samotný kostol bol postavený v rokoch 1742 až 1789 na mieste, kde predtým stála staršia bazilika, ktorá bola asi kompletne rozobraná. Stavba kostola si vyžiadala veľmi dlhý čas – v priebehu výstavby bola stavba tri razy (!) poškodená mohutnými požiarmi. Hlavný oltár bol postavený v roku 1750 a pozostáva zo šiestich hlavných nosných stĺpov z mramoru.

Žiaľ, z doby výstavby, či neskorších prestavieb a opráv sa dodnes zrejme nezachovala žiadna dokumentácia. A to dokonca ani zo stavebných aktivít, ktoré boli organizované v priebehu 20.storočia. V priebehu prvej polovice 40-tych rokov boli na spodnej časti vnútorných stien kostola inštalované mramorové panely, dodané z Talianska, ktoré vo vstupnom zádverí siahali aj na stropné klenby. Zmyslom tejto inštalácia bola pravdepodobne snaha skryť povrchové poškodenie omietok vnútorných stien kostola vzlínajúcou vlhkosťou a kryštalizujúcimi vodorozpustnými soľami. Nedá sa vylúčiť, že práve v tomto období prišlo aj k zamurovaniu vchodu do krypty kostola, ktorá sa nachádza najmä pod presbytérium, včítane uzatvorenia vetracích šácht, ústiach z krypty. Posledné menšie poškodenie, ktoré kostol postihlo, pochádza z konca 2. svetovej vojny a bolo opravené až v roku 2002.

VYUŹITIE METÓDY POSTUPNÝCH KROKOV

Pre riešenie problémov kostola piaristov v Nitre bolo spracovateľmi expertízy navrhnuté postupovať v súlade s odporúčaním Charty ICOMOS: Princípy pre prieskum, konzerváciu a statickú konsolidáciu architektonických pamiatok z roku 2003 a využiť Metódu postupných zásahov. Charta vyžaduje:

·         bez preskúmania dosiahnuteľného úžitku a prípadného poškodenia pamiatky nevykonávať žiadne opatrenia,.

·         uplatňovať „observačnú metódu“, t. j. prístup postupných zásahov začínajúcich na minimálnej úrovni s možnosťou následne prijať dodatočné alebo opravné prostriedky.

Využitie tejto metódy poskytuje možnosť uplatňovať sanačné opatrenia krok za krokom, pri súbežnom vyhodnocovaní vyvíjajúcej sa situácie. V závislosti od situácie je potom možné prijať korekcie ďalšieho postupu tak, aby sa dosiahol čo najlepší výsledok bez nadmerných nákladov na nadbytočné opatrenia. V priebehu realizácie jednotlivých zásahov má murivo čas reagovať na zmenenú situáciu a to následne ovplyvňuje ďalší postup sanácie.

Hlavnou nevýhodou takéhoto postupu je jeho značná zdĺhavosť, čo ale pri objekte kostola nemuselo byť prekážkou. Táto metóda tiež predstavuje značnú výhodu z pohľadu ochrany pamiatkového stavebného fondu – v prvom stupni realizácie je založená predovšetkým na využití málo invazívnych a značne reverzibilných technologických zásahoch. Viac invazívne metódy riešenia prichádzajú do úvahy až potom, keď sa ukáže, že málo invazívne zásahy na vyriešenie problému nestačia. Aj tak však zvyčajne tieto málo invazívne zásahy dokážu intenzitu zavlhnutia konštrukcií znížiť, takže potom sa už môže riešiť menej závažný problém.

Odvetranie krypty

Prvým odporúčaným krokom bolo otvorenie pôvodných barokových ventilačných otvorov v krypte, ktoré boli zamurované pravdepodobne v 40-tych rokoch 20.storočia. Vďaka tomuto kroku sa výrazne zlepšila kvalita vzduchu v krypte a takisto začala klesať úroveň relatívnej vlhkosti v okolitých múroch. Klesla asi na polovicu pôvodných hodnôt, avšak stále nie dostatočne. Ako súčasť ventilačných opatrení boli tiež upravené vstupné dvere do krypty, na ktorých bol vymenený neprievzdušný plech za prievzdušné pletivo. Funkcia aktívnej fungujúcej ventilácie bola potvrdená skúškou s pomocou plameňa sviečky.

Demontáž neprievzdušných panelov

Ďalším dôležitým krokom, ktorý viedol k zvýšenému odparovaniu vlhkosti a tým pádom aj k zníženiu úrovne zavlhnutia murív, bola demontáž neprievzdušných panelov mramorového obkladu. Panely sa však dosiaľ nepodarilo demontovať v plnom rozsahu, hoci v tých častiach kostola, kde k demontáži prišlo sa dalo exaktným meraním dokázať, že vlhkosť v múroch začala klesať.

Kontrola dažďových zvodov

Náhodne realizovaná kontrola dažďových zvodov na jeseň 2013 ukázala, že priebežnému čisteniu lapačov nečistôt a kanalizačných rúr nebola venovaná náležitá pozornosť. Správca kostola však následne vykonal nápravu a pri ďalšej kontrole v júli 2014 už boli lapače aj rúry primerane čisté.

Bočné izolovanie muriva základov

V pôvodnom návrhu bola spomenutá možnosť bočnej izolácie základov, ktorá mohla obmedziť prísun vody do muriva z boku konštrukcie. Žiaľ, toto odporúčanie nebolo dobre pochopené. Akási stavebná spoločnosť, ktorú si investor vybral na realizáciu odvlhčenia, mala – ako sa ukázalo – len málo pochopenia pre skutočné fungovanie ventilačných systémov. To vyústilo vo veľmi podivný návrh odvetrávacieho obvodového kanála, ktorý nemal zabezpečený dostatočný rozdiel tlaku vzduchu medzi nasávacím a výfukovým otvorom a teda nezabezpečoval potrebnú cirkuláciu vzduchu v ňom. Po konzultáciám priamo na mieste kostola bol realizátor upozornený na nefunkčnosť systému a ten prisľúbil prepracovať. To sa však nestalo, či lepšie povedané, realizátor napokon zhotovil systém ešte horší než bol pôvodný návrh. Na výsledku meraní sa prejavilo negatívne.

Príklady tabuliek s výsledkami presného merania

Kvôli podpore (a verifikácii) záverov, týkajúcich sa efektu ventilačných technológií na potláčanie vlhkosti v murivách, bol vykonaný rad exaktných meraní s nasledujúcimi výsledkami (kvôli nedostatku miesta sú tu kvôli ilustrácii uvedené výsledky merania len niektorých bodov). Merania boli vykonané s pomocou prístroja GANN UNI -1:

Tab.1: Dáta získané z krypty kostola

Tab.2: Dáta získané z fasády kostola

Tab.3: Dáta získané v interiéri kostola

Tab. 4: Vyhodnocovanie miery zavlhnutia podľa ČSN

Uvedené výsledky meraní dávajú jasnú odpoveď na potenciál ventilačných technológií, pri odvlhčovaní muriva. Je jasné, že môžu mať určitý pozitívny efekt, ten však nemusí byť dostatočný na to, aby sa murivá mohli prehlásiť za dostatočne suché.

Pri meraní v kostole piaristov sa prejavil pokles vlhkosti približne v rozsahu 3-5%. Každopádne sú však ventilačné technológie závislé od kvality návrhu a realizácie. Pretože ak sa nepodarí zabezpečiť aktívny prúd vzduchu, cirkulujúci okolo vlhkých konštrukcií nie je možné predpokladať, že budú vysušené. Najlepšie výsledky odvlhčovania však boli dosiahnuté v bodoch 34a a 34b – v základe konštrukcie oltára, kde však bola použitá technológia tlakovej injektáže tesniacou látkou.

LITERATÚRA

[1]     Ashurst, J. – Ashurst, N. (1989): Practical Building Conservation. – Vol. 2. Brick, Terracotta and Earth, Hants: English Heritage Technical Handbook, Gower Technical Press.

[2]     Balík, M. – Starý, J. (2003): Sklepy – opravy a rekonstrukce. Praha: Grada Publishing, 110 pp. ISBN 80-247-0221-5.

[3]     Lebeda, J. a kol. (1988): Sanace zavlhlého zdiva. Praha: SNTL.

[4]     Makýš, O. (2004): Technologie renovace budov, Bratislava: Jaga group, ISBN801-8076-006-3, 262 pp.

Recenzoval: Ing. Ivan Cebecauer

Autor: doc.Ing. Oto Makýš, PhD.

Projekt sa realizoval aj v rámci grantu MŠ SR VEGA