Významnú osobnosť slovenských dejín, Ľudovíta Štúra, si pripomenieme v stredu 28. októbra. Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci a zomrel 12. január 1856 v Modre. „Patrí k najvýznamnejším predstaviteľom slovenského národného života a k vedúcim osobnostiam slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia. Bol iniciátorom a hybnou silou zrodu moderného slovenského národa,” uviedla pre agentúru SITA zástupkyňa riaditeľky pobočky Slovenského národného múzea (SNM) – Múzea Ľudovíta Štúra v Modre Beáta Mihalkovičová. Ľudovíta Štúra pokrstili 29. októbra 1815, o čom svedčí zápis v matrike pokrstených evanjelickej cirkvi v Uhrovci. Mihalkovičová doplnila, že práve zápis v matrike pokrstených z 29. októbra často spôsobuje mylné uvádzanie dátumu narodenia Ľudovíta Štúra.

Osobnosť Ľudovíta Štúra je podľa odborníčky významná v tom, že “sa ako prvý aktívne pokúsil premeniť slovenskú spoločnosť na moderný a rovnoprávny európsky národ a aj vďaka nemu sa Slováci prihlásili k revolučným myšlienkam doby – zrušeniu feudálnych poriadkov, demokratizácii politického systému, požiadavkám na všeobecné a rovné volebné právo”. Beáta Mihalkovičová upozorňuje, že Ľudovít Štúr dodal ožívajúcemu národnému prostrediu základné nástroje, o ktoré sa mohlo oprieť – spisovný jazyk a politické noviny. Stál na čele prvého ozbrojeného vystúpenia Slovákov v rokoch 1848 a 1849, ktoré po prvý raz otvorilo otázku štátoprávneho postavenia Slovákov v monarchii. „Za cieľ svojho účinkovania si vybral prebudenie národného, politického i duchovného života Slovákov a ich vykročenie na cestu k národnej svojbytnosti, v prvom rade však najmä záchranu národa a jeho uznanie v rámci Uhorska i habsburskej monarchie. Vytrhnutie pasívnych vrstiev spoločnosti z dlhodobej letargie si vyžadovalo mimoriadne nasadenie, obetavosť, odriekanie a zápal, v čom bol Štúr neprekonateľným vzorom,” dodala pre SITA Mihalkovičová.

Okrúhle, dvojsté výročie narodenia Ľudovíta Štúra pripomína po celý rok Ministerstvo kultúry (MK) SR špeciálnou sériou aktivít v rámci Roka Ľudovíta Štúra. Podujatia vyvrcholia ústrednými oslavami v Uhrovci. Dvojdňové spomienkové podujatie v Štúrovom rodisku, v Uhrovci, sa za účasti najvyšších ústavných činiteľov SR a zahraničných hostí uskutoční tento víkend, 24. a 25. októbra. „Vzhľadom na to, že meno Ľudovíta Štúra je úzko spojené s vytvorením Slovenskej národnej rady, ktorá vznikla vo Viedni 16. septembra 1848 ako prvý slovenský národný reprezentačný politický orgán, do osláv Roka Ľudovíta Štúra 2015 sa zapojí aj Národná rada SR,” avizovalo ministerstvo kultúry. Parlament zorganizuje na počesť Ľudovíta Štúra v utorok 20. októbra v meste Myjava slávnostnú schôdzu a 26. októbra v Bratislave aj slávnostnú akadémiu. Ministerstvo kultúry zároveň od jari finančne zabezpečuje opravu Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, ktoré patrí pod Slovenské národné múzeum (SNM). Novú expozíciu Múzea Ľ. Štúra slávnostne otvoria 24. novembra. V rámci dotačného programu podporilo MK SR aj obnovu náhrobného areálu Ľudovíta Štúra v Modre, kde sa v januári 2016 uskutoční spomienková slávnosť pri príležitosti okrúhleho 160. výročia úmrtia Ľudovíta Štúra. Záverečný galavečer Roka Ľudovíta Štúra 2015 sa uskutoční 21. decembra v Slovenskom národnom divadle za účasti najvyšších štátnych predstaviteľov Slovenskej republiky.

Rok Ľudovíta Štúra vyhlásila vláda SR na základe návrhu ministerstva kultúry pri príležitosti 200. výročia narodenia tejto veľkej osobnosti slovenských dejín. Popri podujatiach, ktoré patria do oficiálneho kalendára celoštátnych podujatí, množstvo akcií pripravili kultúrne inštitúcie, ako napríklad Slovenské národné divadlo, Slovenská národná knižnica či Slovenské národné múzeum, ale aj samosprávy. Sériu oficiálnych podujatí začalo 28. januára slávnostné otvorenie Roka Ľudovíta Štúra 2015 na Bratislavskom hrade za účasti prezidenta Andreja Kisku, predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, premiéra Roberta Fica a ministra kultúry Mareka Maďariča. Slávnostné otvorenie Roka Ľ. Štúra zároveň bolo spojené s otvorením výstavy SNM Ľudovít Štúr (1815 – 1856) – reformátor slovenskej spoločnosti, ktorú si záujemcovia môžu pozrieť až do 17. januára 2016.

Ľudovít Štúr (28. októbra 1815 Uhrovec – 12. január 1856 Modra) patrí k vedúcim osobnostiam slovenského národného hnutia polovice 19. storočia. Študoval na gymnáziu v Győri, na evanjelickom lýceu v Bratislave a na univerzite v nemeckom meste Halle. Ešte ako študent lýcea začal učiť na Katedre reči a literatúry československej, kam sa vrátil aj po príchode z Nemecka. Bol vedúcou osobnosťou študentskej Spoločnosti česko-slovenskej, ktorú v roku 1837 premenil na Slovanský ústav. Po odvolaní z lýcea začiatkom roka 1844 pôsobil ako publicista, redaktor a vydavateľ Slovenských národných novín. V roku 1843 uzákonil spisovnú slovenčinu a aktívne ju prenášal do národného života. Nevyhnutnosť spisovného jazyka zdôvodnil v diele Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a štruktúru slovenčiny podal vo vedeckom spise Nauka reči slovenskej. Ním navrhnutý spisovný jazyk sa po niekoľkých zmenách stal celonárodným. Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatranský (1845 – 1848) nielenže prinášali aktuálne správy z domova i zo sveta, ale aj mapovali sociálnu a hospodársku situáciu obyvateľstva a pomáhali formovať slovenské politické myslenie. Štúr bol hlavným organizátorom zjednotenia konfesionálne roztrieštenej inteligencie na pôde spolku Tatrín (1844-1847), a tiež jedným z tvorcov slovenského politického programu počas jari národov 1848. Po revolúcii 1848 – 1849 nerezignoval na svoje poslanie, snažil sa o obnovenie politických novín a pokračoval v úsilí o vybudovanie slovenského školstva. V roku 1851 sa usadil v Modre a venoval sa literárnej a vedeckej práci. Vydal zbierku básní Spevy a piesne i národopisné dielo O národných piesňach a povestiach plemien slovanských a napísal filozoficko-politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti. Zomrel 12. januára 1856 v Modre na následky zranenia, ktoré utrpel na poľovačke.