Dňa 1.3.2008 v kultúrnom dome v obci Lednica pod rovnomenným hradom sa zišli na výročnom stretnutí organizácie, zoskupené v združení Zachráňme hrady, aby zhodnotili svoju činnosť v roku 2007. Dvanásť občianskych združení, ktoré sú členmi Zachráňme hrady, pracovali aj minulý rok na záchrane ruín hradov Lietava, Hrušov, Gýmeš, Lednica, Čabraď, Oponice, Sklabiňa, Šášov, Dobrá Voda, Blatnica, Uhrovec a kláštora sv. Kataríny pri Dechticiach. Tieto ruinálne kultúrne pamiatky už roky zachraňujú stovky dobrovoľníkov predovšetkým zo Slovenska.

Cieľom stretnutia bolo zhodnotiť činnosť v uplynulom roku, podeliť sa so skúsenosťami pri záchranných a konzervačných prácach ale aj pomenovať hlavné problémy a prekážky, s ktorými sa združenia stretávajú a dohodnúť sa na ďalších krokoch, ako efektívne a čo najlepšie a najkvalitnejšie zachraňovať ruiny pamiatok, ktoré sú ozdobou Slovenska.

Členovia Zachráňme hrady sa zhodli, že ich primárnym cieľom, ale aj výhodou oproti komerčným vlastníkom a ich aktivitám je práve nezištná záchrana ruín pre ďalšie generácie, nie zisk z pamiatky za každú cenu.
Množstvo dobrovoľnícky vykonanej práce občianskymi združeniami a ich výsledky svedčia o tom, že sú reálnym prínosom pre záchranu pamiatok a čo sa týka ruín, sú na Slovensku prakticky jedinou alternatívou nákladnej, nekvalitnej a dnes prakticky neprevádzanej konzervácie ruín komerčnými firmami. Účasť na seminároch a konferenciách, zorganizované výstavy ako aj publikačná činnosť a školenia či workshopy svedčia o tom, že dobrovoľníci a ich činnosť je akceptovaná aj odborníkmi, pamiatkármi a Ministerstvom kultúry.

Prácou s mládežou, ktorá si sama môže siahnuť na múry a pod odborným vedením priložiť ruku k dielu, je dôležitou súčasťou aktivít. Takto dobrovoľníci pomáhajú ku osvete a výchove ku vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu u nastupujúcich generácií.

Dobrovoľníci sa aktuálne boria aj s mnohými problémami. Jedným z najpálčivejších je riešenie vlastníctva ruín, keďže združenia sa nemôžu uchádzať o prostriedky na investície do pamiatok, ktoré nevlastnia. Vo väčšine prípadov je vlastníkom ruín štát – zväčša v správe Lesov SR, prípadne Štátny pozemkový fond, a ten v súčasnej situácii nedokáže aktívne zabezpečíť kozerváciu ruinálnych pamiatok. Preto združenia iniciovali s vlastníkom a ministerstvami kultúry a pôdohospodárstva aktivity na riešenie vlastníckych vzťahov. “Oceňujeme, že po dlhom čase sa v januári podarilo rozbehnúť konkrétne jednania a určiť kroky, ktoré – veríme – v dohľadnom čase prinesú riešenie vlastníctva a uľahčia život záchrancom ruín” hodnotí postup jednaní člen združenia Zachráňme hrady Peter Herceg.

Ďalším problémom na ruinách je vandalizmus niektorých návštevníkov, ktorí ničia informačné tabule, rozoberajú a ničia múry, rozhadzujú odpadky, nerešpektujú pravidlá slušného správania, jazdia terénnymi motocyklami či automobilmi až do areálov ruín. Dobrovoľníci ako nevlastníci nemôžu účinne zasiahnuť a kontrolné orgány sú na míle ďaleko od odľahlých lokalít, aby vedeli účinne zasiahnuť.

Združenie Zachráňme hrady oceňuje, že Ministerstvo kultúry SR sa tento rok rozhodlo v grantovom systéme Obnovme si svoj dom podporiť aj jeho členov na realizáciu workshopov, školení, odborný výskum a zameranie ruín a že “organizovanie workshopov na záchranu torzálnej architektúry (hradné ruiny)“ je prioritou v grantoch MK SR na tento rok. Veríme, že toto pozitívne smerovanie bude pokračovať a do budúcnosti sa podpora združení ešte rozšíri, keďže napríklad dnes nie je možné dobrovoľníkom zachraňujúcim ruiny hradov z grantov MKSR preplatiť náklady na stravu.

Predseda združenia Zachráňme hrady František Kostroš zhodnotil prínos dobrovoľníkov slovami: “Po niekoľkoročnej skúsenosti spolupráce týchto združení sa ukazuje, že ich koordinovaná činnosť má zmysel a že je to jedna z ciest, ako pomôcť našim kultúrnym pamiatkam. Verím, že aspoň časť nášho kultúrneho dedičstva sa nám takto podarí zachrániť. Tiež považujem za ocenenie našej práce, že sa stávame partnerom na rokovania s vládnymi a odbornými inštitúciami, ktoré pochopili úprimnosť snáh občianskych organizácií pri záchrane ruín.”

Kontakt:
Peter Herceg (peter.herceg@katarinka.sk, 0905011033)
František Kostroš (ferok@zoznam.sk, 0907382292)