Archeologický výskum na území bývalej Vydrice pod hradným vrchom v Bratislave pod vedením Tatiany Štefanovičovej zo Slovenského archeologického a historického inštitútu (SAHI) by mal pokračovať do 18. mája. Dôvodom je ešte stále neukončený výskum deštrukcie rozsiahleho dreveného objektu. “Je to celé spadnuté, pravdepodobne v dôsledku požiaru. Našli sme tam aj vrstvy spálenej hliny. Nevieme však stále, čo to je, výskum nám preto ešte raz predĺžili,” povedala pre agentúru SITA Štefanovičová. Objekt má dĺžku približne dvanásť metrov a šírku osem metrov. Ohraničený je žliabkom so žltou hlinou, jeho úlohou bolo pravdepodobne zabraňovať prepúšťaniu vody z hradného kopca. “Máme tam totiž náplavové vrstvy, nie z Dunaja, ale z rôznych lejakov,” vysvetlila Štefanovičová. Žliabok je viditeľný po celej dĺžke objektu v severnej časti, na východnej strane je prerušovaný. Kompletný nie je ani na južnej strane.

Podľa Štefanovičovej steny objektu tvorili pravdepodobne drevené hrady, tie sa našli aj uprostred. Archeológovia zistili, že drevené hrady sa striedajú s drevenými doskami. Išlo pravdepodobne o konštrukciu z veľkých brvien, ktorá bola vyplnená doskami. Pod brvnami sa nachádzajú haluziny, preto archeológovia predpokladajú, že môžu pochádzať zo strechy. “Možno spadla povala alebo bočné steny. Objekt bol pravdepodobne krytý haluzinovou strechou, na ktorej bola asi slama,” vysvetlila Štefanovičová. Vzorky dreva sa v súčasnosti odoberajú na tzv. dendrochronológiu. Tá by mala časovo určiť obdobie, z ktorého objekt pochádza. Podľa profesorky by však mohlo ísť aj o včasnoslovanské obdobie. “Máme tam vrstvu z prvej polovice 9. storočia, nad tým zasa vrstvu z konca 9. storočia a začiatku 10. storočia. Tento objekt by mohol byť z prelomu 8. a 9. storočia. Možno to bude z obdobia pred Veľkou Moravou, to ale musíme ešte zistiť,” povedala Štefanovičová. Zistiť však treba nielen časové, ale aj funkčné zaradenie spomínaného objektu.

V súčasnosti sa dá predpokladať, že išlo o obytný objekt. Žiadne hospodárske zariadenia sa zatiaľ v jeho vnútri nenašli. Podľa archeologičky je ešte otázne, čo nájdu pod spadnutými trámami. Archeológovia chcú totiž vedieť aj to, akú mal objekt dlážku a čo všetko sa v ňom nachádzalo. V objekte sa zatiaľ podarilo nájsť dve nádoby. Jedna bola v juhozápadnej časti, druhá v severovýchodnej časti. Nie je vylúčené, že sa počas výskumu nájde aj ohnisko. “Taký veľký objekt z toho obdobia je rozhodne nečakaný. Svojím spôsobom je jedinečný, lebo také dobre zachované drevá nemáme na Slovensku nikde, pokiaľ viem, tak ani na území bývalého Československa,” konštatovala Štefanovičová. Doplnila, že keď sa celý výskum skončí, územie bude zasypané rovnako ako ostatné sondy. “Drevo sa nedá tak zakonzervovať, my ho aj tak asi rozoberieme. Zachovať drevo možno skôr v oblastiach severného Nemecka, kde je podmáčaná pôda alebo v severnom Poľsku. Tam môžu byť drevené konštrukcie sprístupnené, u nás, v našich podmienkach, nie,” vysvetlila. Podľa nej by bola situácia iná aj v prípade, keby išlo o kamenné zvyšky. “Kruhové objekty, ktoré sú tu teraz odkryté, sú už novoveké studne, ktoré boli do tohto zahĺbené. Pravdepodobne pochádzajú z konca 19. a začiatku 20. storočia,” dodala Tatiana Štefanovičová.

Archeologický výskum na Vydrici sa začal v júni minulého roka. Termín jeho ukončenia sa už trikrát zmenil. Pôvodne sa mal skončiť na konci minulého roka, pre nálezy sa neskôr hovorilo o februári tohto roka a tiež 25. apríli.

Foto: http://www.vydrica.com/