Výstava Levočská biela pani oslovila verejnosť aj odborníkov
Výstavu o Levočskej bielej panej videlo za necelý polrok v Levoči okolo 6-tisíc ľudí, do konca septembra si ju môžu pozrieť návštevníci hradu Krásna Hôrka. Tragický príbeh mladej šľachtičnej Juliany Korponaiovej, starý takmer 300 rokov, ktorý verejnosť poznala skôr z mýtov a románu Móra Jókaia, konfrontuje táto výstava na základe historických artefaktov. Výstava oslovila aj odborníkov. V minulých dňoch si autorka koncepcie výstavy Dáša Uharčeková Pavúková prevzala za realizáciu projektu Výročnú cenu za rok 2010, ktorú jej v kategórii výstavy udelila Revue pre kultúrne dedičstvo Pamiatky a múzeá. Spolu s ňou toto prestížne ocenenie získali aj dve pracoviská Slovenského národného múzea – Spišské múzeum v Levoči a Múzeum v Betliari, ktoré výstavu pripravili a spoluautori Silvia Lörinčíková a Matúš Lányi.
Cieľom bádateľského tímu bola osobnosť Juliany Korponaiovej, ktorej tragický osud sa naplnil po povstaní Františka II. Rákociho 25. septembra 1714, kedy po nespravodlivom súdnom procese prišla o hlavu. Hrdelný trest šľachtičnej bol aj v tom čase výnimočný. Príbeh súvisí s kapituláciou Levoče v období stavovského povstania. Prispel k vzniku legendy o ľúbostnom vzťahu zradnej ženy Juliany s veliacim generálom – barónom Štefanom Andrášim. Juliana mala „za bozk zradiť krajinu a za krajinu obetovať svoju hlavu“. Takto ju opísal vo svojom románe Mór Jókai. Legenda hovorí, že ani po smrti nenašla pokoj a v bielych šatách ako duch blúdi po mestských hradbách. Odborné bádanie, čo z toho sa zakladá na historických faktoch a čo je len mýtom trvalo v tomto projekte tri roky. Výstava mala premiéru vlani v Levoči a u verejnosti sa stretla s mimoriadnym záujmom.
Ako uviedla Dáša Uharčeková Pavúková, nápad vytvoriť takúto výstavu vznikol v roku 2008, projekt trval do roku 2010. Venovali sa hlavne životu šľachtičnej Juliany Korponaiovej a konfrontácii s románom Móra Jókaia Levočská biela pani. Výstava bola rozdelená do dvoch častí. Prvá časť sa venovala jej životu a skutočnému osudu uhorskej šľachtičnej. Druhá časť bola akýmsi poohliadnutím sa po legende, ktorá žije na Krásnej Hôrke a v Levoči dodnes. Historici našli pri porovnávaní legendy s autentickými dokumentmi veľa historických nepresností. „Množstvo vecí si spisovateľ Mór Jókai a historik Kálmán Thaly (1839-1909) tak trochu vymysleli. V podstate sme demýtizovali postavu Juliany, ktorá je známa ako zradkyňa a na výstave sme ju prezentovali ako ženu, ktorá nezradila a ktorá v mene lásky k svojmu otcovi, manželovi aj synovi konala tak, ako konala. A napokon veľmi tragicky skončila,“ povedala vedúca tvorivého tímu Uharčeková Pavúková.
Záujem o výstavu prejavilo aj niekoľko ďalších múzeí, momentálne je to v štádiu rokovaní. Výstava si vyžaduje veľké priestory a dostatok financií. Problémom môže byť, že je mimoriadne rozsiahla a zbierkový fond, ktorý predstavuje, pochádza z viacerých inštitúcii z celého Slovenska a z veľkej časti z Maďarska.