Vystavia bundu, ktorú mal na sebe Štefánik v čase tragédie
Položením vencov a kytíc k buste Milana Rastislava Štefánika na jeho rodnom dome v Košariskách v okrese Myjava sa v sobotu 25. júla o 13:00 začne program pri príležitosti 135. výročia od narodenia tohto astronóma, vojaka a politika, jednej z najznámejších osobností našej histórie. V tento deň bude bezplatne sprístupnená aj reinštalovaná expozícia Štefánikovho múzea. Návštevníci múzea podľa jeho riaditeľky Aleny Petrákovej uvidia málo známe a veľmi zaujímavé osobné predmety z pozostalosti Milana Rastislava Štefánika. Medzi nimi napríklad leteckú bundu, ktorú mal Štefánik oblečenú v čase tragickej havárie lietadla, pri ktorej prišiel o život, ďalej osobný kožený kufrík s jeho iniciálami či predmety cudzokrajnej etnografie, ktoré si ako vášnivý zberateľ priniesol z ciest po svete. Múzeum Milana Rastislava Štefánika otvorili pred 25. rokmi pri príležitosti 110. výročia jeho narodenia. Nachádza v bývalej evanjelickej fare, ktorú postavil v roku 1878 Pavol Štefánik, otec M. R. Štefánika. O osudoch Štefánikovej pozostalosti sa záujemcovia viac dozvedia v sobotu v evanjelickom kostole o 14:00, kde odznie prednáška Evy Králikovej, spoluautorky expozície Štefánikovho múzea a spomienky Tamary Dudášovej, Štefánikovej pranetere. O 16:00 bude program pokračovať na lúke pred múzeom dynamickými ukážkami zo života a bojov Československých légií nazvaných Veľká vojna – príbeh legionára. O 18:00 je v evanjelickom kostole pripravené umelecké pásmo o živote a diele generála Štefánika Tu orlom z hniezda vyletel. V závere osláv 135. výročia narodenia Milana Rastislava Štefánika bude premietnutá 1. časť štvordielneho dokumentárneho filmu Pavla Kanisa Poroba, ktorý bude v evanjelickom kostole odprezentovaný o 21:00. Pri príležitosti osláv 135. výročia narodenia Štefánika sa v regióne koná aj viacero sprievodných akcií, napríklad jazda historického vlaku do Brezovej pod Bradlom alebo výstava automobilových veteránov.
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách v národne uvedomelej rodine evanjelického farára ako šieste z 12 detí. Stavebníctvo a astronómiu študoval na Univerzite Karlovej v Prahe. Po obhájení dizertácie o novej hviezde v súhvezdí Cassiopea sa vedeckému bádaniu venoval v Meudonskej hvezdárni v Paríži. V roku 1912 získal francúzske občianstvo. V rokoch 1914 – 1918 bol v službách francúzskej armády a diplomacie a súčasne sa stal spolu s Tomášom Garrigueom Masarykom a Edvardom Benešom hlavným predstaviteľom československého odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného československého štátu. Od októbra 1918 bol prvým československým ministrom národnej obrany, od novembra 1918 minister vojny prvej československej vlády. Štefánik 4. mája 1919 nastúpil na letisku Campoformido pri Udine do lietadla Caproni 450. Cieľom cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo a náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Všetci v lietadle boli na mieste mŕtvi. Okolnosti havárie talianskeho bombardovacieho lietadla Caproni 450, pri ktorom zahynuli generál M. R. Štefánik, pilot Gabriele Aggiusti, poručík Giotto Mancinelli Scotti a seržant Umberto Merlini ostali dosiaľ nevyjasnené. Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle neďaleko jeho rodiska.