Dňa 1. októbra 2011 o jedenástej hodine dopoludnia sa v obci Sedliská v rámci celoslovenského podujatia s názvom Výstup na 101 slovenských hradov a zámkov uskutočnil výstup na hrad Čičva pri príležitosti 300. výročia jeho vypálenia. Podujatie zorganizovalo Hornozemplínske osvetové stredisko vo Vranove nad Topľou, Vlastivedné múzeum Hanušovce, Oblastné pracovisko Matice slovenskej vo Vranove nad Topľou, obce Sedliská a  Tovarné. Účastníkov na hrade privítal starosta obce Sedliská Ing. Jozef Dobrocký, históriu hradu im priblížili Mgr. Peter Šafranko a Ján Rusín. Pre deti a mládež boli pripravené vedomostné súťaže a hradné hry. Nechýbalo ani každoročné vyhodnotenie a ocenenie najmladšieho, najstaršieho a najvzdialenejšieho účastníka.

            Hrad Čičva mal dôležité postavenie na križovatke diaľkových ciest spájajúcich Vranov a Humenné a na ceste vedúcej od Sárospataku cez Stropkov na sever do Poľska. Na tomto mieste, ktoré sa v historických prameňoch označuje ako Porta Polonica (poľská brána), mal dôležitú strážnu funkciu. Strategická poloha hradu lákala aj vodcov stavovských povstaní. V roku 1684 sa hradu zmocnilo povstalecké vojsko Imricha Thökölyho. Čičvu vypálili a jej vtedajšieho majiteľa Žigmunda Drugeta, ktorý bol prívržencom cisára Leopolda, dňa 19. apríla 1684 na košickom popravisku sťali. Ním vymrel rod Drugetovcov po meči.

V roku 1704 sa tejto dôležitej pevnosti pri uhorsko-poľskej ceste zmocnili kuruci Františka II. Rákociho. Opravená a nanovo silne opevnená povstalecká fortifikácia strážila dolinu Ondavy po celý čas vzbury. V roku 1711 brigádny veliteľ Rákociho armády gróf František Barkóci hrad bez boja vydal cisárskym vojskám a sám sa pridal na ich stranu. Krátko na to postihol Čičvu rovnaký osud ako mnohé sídla povstalcov. Cisársky generál Laucken dal hrad zbúrať a odvtedy leží v ruinách.