Výtvarné tradície Slovenska, siahajúce hlboko do minulosti, zaznamenali výrazný rozkvet v sugestívnom, no zároveň hlboko ľudskom prejave gotiky, v okázalej nádhere a pátose baroka, v prebúdzajúcom sa národnom povedomí 19. storočia, no predovšetkým v storočí našej súčasnosti. Medzivojnové obdobie a neskôr obdobie konca 60. rokov priniesli pre výtvarné umenie výrazný posun vpred a položili základy súčasného prejavu, ktorý najmä v poslednom desaťročí nadobúda nové dimenzie… …Odstránenie duchovných bariér a otvorenie hraníc s Európou a svetom prinieslo slovenskému výtvarnému umeniu nielen možnosť prijímať cenné podnety zvonka, ale tiež predstaviť zahraničiu hodnoty našej výtvarnej kultúry.
Súčasné slovenské výtvarné umenie prezentujú stovky autorov, zväčša absolventov bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení. Výtvarné dianie organizuje predovšetkým Slovenská výtvarná únia, ktorá sa člení na niekoľko desiatok združení, diferencovaných podľa výtvarných disciplín, resp. názorovej príbuznosti tvorcov. Okrem nej dopĺňa škálu výtvarných aktivít i novozaložený Spolok výtvarníkov Slovenska a Umelecká beseda Slovenska, ktorá nadväzuje na tradície jedného z najstarších umeleckých spolkov.
Po odbornej stránke situáciu mapuje mesačník Výtvarný život, sporadicky časopis Profil, ale predovšetkým desiatky katalógov, vydávaných pri príležitosti výstav a sympózii.

Sieť galérii a výstavných siení, predovšetkým Slovenská národná galéria a Galéria hlavného mesta Bratislavy, ako i galérie regionálneho charakteru a v posledných rokoch i niektoré súkromné galérie poskytujú možnosť prezentácie súčasného výtvarného umenia.
Mnohé výtvarné akcie nadnárodného významu sa zapísali dobre i v zahraničí. Je to najmä Bienále ilustrácii Bratislava, Medzinárodné trienále drevorezu/drevorytu v Banskej Bystrici, ako i početné medzinárodné sympóziá.
Súčasný obraz výtvarného diania je neobyčajne pestrý. Prelína sa v ňom úsilie niekoľkých generačných vrstiev a množstvo názorových orientácii, siahajúcich od klasických tendencií, nadväzujúcich na avantgardu konca 60. rokov až po intermediálne disciplíny a postupy, využívajúce možnosti počítačovej techniky a videa.
Je to predovšetkým generácia dnešných šesťdesiatnikov: M. Paštéka, A. Barčík, V. Kompánek, R. Krivoš, M. Laluha, R. Fila, Ľ. Hološka, A. Klimo a ďalší, ktorí naďaľej rozvíjajú maliarske kvality závesného obrazu, zatiaľ, čo stredná a mladšia generácia maliarov, reprezentovaná najmä R. Sikorom, D. Fischerom, V. Hulíkom resp. L. Terenom, I. Csudaiom B. Hostiňákom hľadá nové možnosti výtvarnej transformácie s častým posunom do príbuzných médií. Najvýraznejší predstavitelia výtvarníkov pracujúci na rozhraní všetkých médií – inštalácie, objekty, prostredia, často zapájajúci najnovšie technológie sú P. Rónai, P. Meluzin, z mladších R. Ondák, B. Ondreička, P. Kovačovský.
Sochárska generácia, reprezentovaná na jednej strane V. Kompánkom a A. Rudavským, nadväzujúc na archetypálny princíp s tematickou zakotvenosťou v rodnom prostredí, najmä klasické materiály – drevo, kov, kameň. Stredná a mladšia generácia autorov : J. Jankovič, J. Meliš, J. Bartusz, S. Filko a ďalší, volí často nekonvenčnejšie materiály a z hľadiska témy civilnejšie momenty či hlbší ponor do vnútra ľudskej psychiky. V grafických diciplínach v kontraste k prísnej vyváženosti rozsiahleho diela V. Hložníka je to široká škála majstrovských a technicky dokonalých postupov, aké nachádzame v grafikách A. Brunovského, farebných fantaskných litografiách V. Gažoviča či leptoch D. Kállaya. Z mladších autorov je to predovšetkým Robert Jančovič a Vojtech Kolenčík, P. Augustovič, I. Benca, ktorí už zaznamenali nejeden medzinárodný úspech.

---

Spracované na základe podkladov Sekcie umenia MK SR 16. 6. 1999
Zdroj: www.culture.gov.sk