Na jeseň sa neutápame v depresiách, ale ako inak, zase pracujeme. Hlupáci.

Jedna z najúdernejších skupín na mlyne vôbec, totiž chlapi (a ženy) z Rajca, začali rekonštrukciu starého dreveného cestného zábradlia na kamennom moste podľa starých fotiek Jula Šubu.   Novinkou v tomto prípade bolo betónovanie železných pásovín do zeme, na ktoré umiestňovali stĺpy z guľatiny. Pôvodne boli opálené a zakopané v zemi, niektorí miestni si ešte pamätajú, že ich otcovia stavali túto cestu a toto zábradlie a oni im ako chlapci nosili vodu a jedlo. Do stĺpov zadlabali veľké okrúhle diery a do nich osádzali partice, ktorým bolo treba prispôsobiť konce poriezom. Dokonca sa nám podarilo nájsť pôvodné jamy a v nich zhnité zvyšky pôvodných stĺpov.

Brusič Fero orezal na cingulári všetky dosky z červenáča, ktoré sme narezali na gátri, čiže nám pripravil materiál na výmenu dvoch polí náhona. Fascinuje ma, že koleso si samo pripravuje materiál na opravu niečoho, čo na neho privádza vodu. Stará sa samo o seba. Za drobného prispenia našich maličkostí, samozrejme.

Chalani aj ponosili na chrbtoch v trovniciach seno pre kozy na zimu. Na jeseň nám pribudol ešte mladý capko, ktorý má splniť svoju občiansku povinnosť a potom bude zarezaný a zjedený. To však bude aj keď ju nesplní, čiže si chudák nepomôže. Zimu neprežije.

Pedro s Tomášom pokračovali  v stavbe zábradlia na kamennom moste, ja s Ivom sme sa venovali prerábaniu návodnej steny a výrobe krycích striešok nad hlavy priečnikov mlynicovej konštrukcie, ktorá nám nesmie hniť. Pedro s Tomášom betónovali  a osádzali aj stĺpy aj partice, jednu stranu kamenného mosta urobili komplet.

Potom sme ešte s Pedrom namerali, kde má byť kapsa v mlynici, do ktorej uložíme múčny trám a Pedro s Tomášom odišli. Večer prišli ľudia z Dubovej, ktorí sa hneď druhý deň pustili do špárovania kamenného mosta, domurovávania jeho koruny, vysekávania už spomenutej kapsy v mlynici a hlavne varenia, čiže bolo aj o nás dobre postarané. Ja som si nachystal materiál na druhú stranu zábradlia kamenného mosta, stĺpy a partice, aj som si narezal a navŕtal pásoviny. Potom sme s famóznym bežcom Ľubom za podpory Laca a Zuzky zabetónovali všetky stĺpiky a nechali tvrdnúť. Ľubo si bol jeden večer zabehnúť na Sivý vrch. Za tri hodinky  bol naspäť. Druhý deň si dal niečo ľahšie: Prosiecku a Kvačiansku dolinu. Hodina a pol.

Bolo treba vymeniť aj priečniky na našom drevenom moste cez potok a tak som sa venoval svojej obľúbenej činnosti – totiž kresaniu, bolo to sedemnásť kusov zhruba dvojmetrových, ďalších 68 metrov kresu na môj účet, keďže som kresal dvojstranne. Trochu mi pomohli Ľubo s Lacom, inak som väčšinu kresal sám. Potom sa ku mne pridal Michal, vraj sa mu to zíde, keď bude robiť repliky stredovekých bojových strojov.

Moja obľúbená mlynská partia: Michal, Slávka, Róza a Kubo – huba nevymáchaná a ich kamaráti, po príchode zlízli smotánku, lebo opracovali konce drevených partíc, zatiaľ, čo ja som zadlabal okrúhle otvory do stĺpov a v priebehu dňa sme dokončili aj druhú stranu zábradlia na kamennom moste. S Michalom sme aj dokresali a previedli výmenu polovice drevených priečnikov na moste cez potok. Kubo – huba nevymáchaná sa zase dal do vykopávania starého náhona a zdalo sa, že v tejto hnusnej práci našiel zaľúbenie. Ako by som videl seba v jeho veku!!! Táto partia aj veľa špárovala kade tade, hlavne dievčatá. S Michalom sme ohobľovali dosky na dorobenie podlahy v mlynici, ktorú potom dorobila Slávka. Stačilo len presne prirezávať dosky, lebo podlaha bola uložená v drážkach dvoch oproti sebe ležiacich trámov. Dobre sa nám spolu robilo. Pohodičku nám kazila len Meri, ktorá stále „zdochýňala od nudy“. Nuž, dievčička a to je koho problém???

Potom ma čakal Pedrov podarený švagrík aj s podarenými kamarátmi. Po predchádzajúcej partii, ktorá mi vnútorne ladila, toto bol mierny šok. Hluční, bordelári, do noci chlastali, ráno vyspávali, moc tieto veci nemusím a na mlyn podľa mňa vyložene nepatria. Toto nie je víkendová chata pre nejakých puberťákov! Musí sa im však nechať, že keď sa pustili do práce, tak robili. Hoci vetu, že niečo sa nedá som si od nich musel vypočuť minimálne raz. Tak som si musel obuť čižmy, zoskočiť do náhona a ukázať, že sa to dá. Zaújmalo by ma, že ako by sa asi tváril môj vedúci na cintoríne Ružinov, keby som mu tvrdil, že nejaká jama sa nedá vykopať. Vyberaným spôsobom by ma niekde poslal.

Takže bol to pôrod, ale podarilo sa. Jakub s Oldom dorobili dve polia náhonu kompletne. Obnášalo to dokopať, čo načal Kubo – huba nevymáchaná, umiestniť rámy, ktoré sme si nachystali už na jar a na ne presne (podľa vinkla asi ťažko) prirezať a nabiť dosky z červenáča. Posledný deň si dokonca „privstali“ a začali robiť už o 9.30!!! A aj sme spolu dorobili výmenu priečnikov na drevený mostík, čiže je nachystaný na výrobu a osádzanie zábradlia. Prišiel Traky a hrajkal sa s píšťalkami. Pred americkými turistami sa nehanbil vziať gajdy a zagajdovať. Gajdoš vraj musí byť tak trochu šašo.

Posledná jesenná partia bola pre mňa Hanka s bratom Matejom a Malý Bu, ktorý už prišiel na celú zimu. Nakresali sme nejaký materiál na zábradlie dreveného mosta, presunuli nejaké kamene v potoku správným smerom (to je osobná vec Malého Bu), čo to upratali, čo to rozhádzali a trochu si aj vypili.  Už som mal toho za august a september celkom dosť a tak som s radosťou prenechal mlyn malému Bu a konečne odjachal za rodinou. Práca budiž pochválená…