Archeologický park Kláštorisko v Slovenskej Ľupči je popri hrade najhodnotnejšou pamiatkou obce. Od najbližšej letnej sezóny bude Kláštorisko ešte atraktívnejšie. Z objektu starej šopy, z ktorej sa do dnešných dní zachovali iba dva múry, vznikne miesto pre prezentáciu najhodnotnejších architektonických nálezov. Ako informovala Ivona Dobišová z obecného úradu v Slovenskej Ľupči, úpravou objektu sa otvorí šanca vystaviť najvzácnejšie nálezy.

Archeológ a správca Kláštoriska Peter Mosný hovorí, že v lapidáriu umiestnia architektonické artefakty, ktoré nesú najvýraznejšie stopy pôvodnej výzdoby kláštora. Tie boli doteraz vzhľadom na ich citlivosť na poveternostné podmienky uložené v ochranných drevených debnách. Po dokončení lapidária ich však bude môcť obdivovať aj verejnosť a zároveň budú takýmto spôsobom dostatočne chránené napríklad pred dažďom či priamym slnkom.  

Na vytvorenie lapidária vyčlenila obec peniaze, súčasne sa však uchádzajú o príspevok zo samosprávneho kraja.

Kláštorisko je národná kultúrna  pamiatka, o ktorú sa stará obec. Vybudovaním lapidária by tak mohlo získať nový impulz pre svoju prezentáciu a ochranu vzácnych nálezov. Peter Mosný doplnil, že projekt pripravili tak, aby spĺňal požiadavky ochrany nálezov a zároveň sa stal nerušivou súčasťou archeologického parku.

Pozostatky kláštora  z 13. storočia ležia na známej stredovekej ceste Via Magna. Rozsiahly kláštorný komplex bol kultúrnym, duchovným, ale aj komunikačným centrom v tejto oblasti. Podľa výsledkov doterajších vykopávok išlo o rozsiahly komplex kláštorných budov, ktorých najstaršia časť – kostol sa datuje do prvej polovice 13. storočia.

V tomto období kláštor využívala rehoľa františkánov, keďže v najstaršej dochovanej listine z roku 1263 sa spomína gvardian tohto kláštora. Začiatok 14. storočia sa spája s osobou magistra Donča – zvolenského župana. Na prelome 14. a 15. storočia kláštor poznačil požiar. V prvej polovici 15. storočia ho prestavujú a rozširujú. 

Doterajší archeologický výskum  potvrdil skladbu architektúry kláštorného areálu a lokalizoval objekty rajského dvora, kostola a veže. Čiastočne odkrytá plocha „rajského dvora“ a južná a západná chodba ambitu prezentujú zachované kamenné murivo v južnej časti chodby s prvkami klenby. Výskum kostola odhalil niekoľko etáp stavebných úprav a potvrdil, že ide o najstaršiu stavbu v areáli. Kostol bol využívaný už v prvej polovici 13. storočia, dokladom je zachovaná architektúra kamenného portálu severného vstupu do kostola.