Vzácnu Apponyiovskú knižnicu otvoria pre verejnosť
Vzácnu Apponyiovská knižnica v kaštieli v Oponiciach bude môcť po prvý raz vidieť verejnosť 30. septembra 2011. Otvoria ju spolu s kaštieľom, ktorý prešiel kompletnou rekonštrukciou a prestavali ho na hotel. V knižnici možno nájsť diela o inkvizícii, bosoráctve, okultných vedách, kartárstve, vývoji strojov a techniky či stavbách lodí. Najstaršou knihou je dielo Sokrata zo švajčiarskeho Bazileja z roku 1505. Sú tu diela rímskych pápežov, súkromná korešpondencia francúzskych kráľov, kardinálov Richelieu a Mazarina, Jany z Arku, všetky Dumasove romány či diela Goetheho, Schillera, Kanta a Fichteho v dobových nemeckých tlačiach. „Máme tu diela renesančných talianskych mysliteľov, akými bol napríklad Leonardo da Vinci, alebo geniálnych talianskych staviteľov ako Bernini,“ povedal správca knižnice Peter Králik. Vzácnosťou knižnice sú aj diela o histórii všetkých európskych významných miest. Knižnica mala v čase svojej najväčšej slávy 30 000 zväzkov a bola známa od Londýna až po Sankt Petersburg. Dnes má 17 342 kníh, ktoré sú napísané v desiatich jazykoch. Najviac ich je vo francúzštine, nasleduje taliančina, nemčina, gréčtina, hebrejčina a latinčina. Knižnica je rozdelená do 17 vedných disciplín a 31 tematických skupín.
Možno v nej nájsť fotografie bývalých majiteľov kaštieľa – Apponyiovcov, ako aj osobností, ktorých mená sa s kaštieľom spájajú. Je tu napríklad písací stroj s listom, ktorý písal pasažier Titaniku milionár Thomas Cardeza, ktorý v kaštieli a neďalekých Kovarciach pobudol niekoľko rokov. Mal šťatie a spolu so svojou mamou stroskotanie lode prežil. „Film Jamesa Camerona ovenčený Oscarmi kopíruje príbeh Thomasa Cardezu v podobe náhrdelníka, ktorý mala Kate Winsletová zavesený na krku. Tzv. Srdce oceánu pochádza zo šperkovnice rodiny Cardezovcov a klesol na dno oceánu,“ povedal Králik. Ako ďalej dodal, Cardezovci boli najviac odškodnenou rodinou v histórii amerického poisťovníctva – dostali 17 miliónov amerických dolárov. Istý čas v kaštieli pobudli aj bratia amerického prezidenta Theodora Roosvelta alebo afroamerická herečka, speváčka a tanečníčka Josephine Bakerová, ktorá bola múzou Ernesta Hemingwaya, Pabla Picassa či Christiana Diora. V decembri 1930 sa tu na dva dni zastavil rozprávkovo bohatý maharadža z Patialy, ktorý zastupoval 136 maharadžov Indie na medzinárodnej konferencii v Londýne. Svoje detstvo v oponickom kaštieli prežila albánska kráľovná Geraldina.
Apponiovská knižnica v Oponiciach je majetkom Slovenskej národnej knižnice. Obnovila ju spoločnosť I&P Slovakia, ktorá kúpila schátraný renesančný kaštieľ v roku 2007 od Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a zrekonštruovala ho na štvorhviezdičkový hotel. Celková investícia predstavuje 10,5 milióna eur, z toho približne 30 percent získala firma z eurofondov. Knižnicu založil vo Viedni v roku 1744 gróf Anton Juraj Apponyi z Oponíc, ktorý bol vysokým hodnostárom na viedenskom dvore. O polovicu kníh prišla knižnica počas troch aukcií – vo Viedni v roku 1818, v Londýne 1892 a v Prahe v roku 1939. Ťažké časy ju postihli počas komunizmu. Bola zamknutá, cez rozbité okná lietalo dovnútra vtáctvo, špinilo na knihy a dobový nábytok. Knižnicu v dezolátnom stave v roku 1976 odtiaľto odviezli do depozitu Matice slovenskej, ktorej majetok neskôr prevzala Slovenská národná knižnica. Knižnica bude od 30. septembra otvorená pre verejnosť, budú tu bývať organizované 45-minútové prehliadky s výkladom. Najmä v zimných mesiacoch a vo vyhradených časoch poskytne knižnica priestor na bádanie odborníkom a študentom.
Vyborna sprava.
Treba len
Vyborna sprava.
Treba len verit, ze objekt nebude povrchne zabezpeceny a ze ho do roka nikto nevybieli.
Vyborna sprava.
Treba len
Vyborna sprava.
Treba len verit, ze objekt nebude povrchne zabezpeceny a ze ho do roka nikto nevybieli.
Tento tyzden ide na
Tento tyzden ide na Slovenskom rozhlase pribeh na tyzden v tejto teme:
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/tip-dna/Pribeh-na-tyzden—O-Apponyiovskej-kniznici-v-Oponiciach-?l=2&i=19909&p=1
Tatiana Šušková
Príbeh na týždeň – O Apponyiovskej knižnici v Oponiciach
Dielo Sokrata zo švajčiarskeho Bazileja z roku 1508; súkromná korešpondencia francúzskych kráľov; história kontroverzného talianskeho rodu Borgiovcov v originálnych talianskych tlačiach alebo história Jany z Arku…
Po štyridsiatich rokoch sa do zrekonštruovaného kaštieľa v Oponiciach vrátilo rodinné striebro Slovenska – vzácna a jedinečná Apponyiovská knižnica, ktorá mala v čase svojej najväčšej slávy 30.000 zväzkov a bola známa od Londýna až po Petrohrad.
Knižnica, ktorú založil v roku 1744 vo Viedni gróf Anton Juraj Apponyi z Oponíc a ktorá fungovala 19 rokov ako verejná knižnica v Bratislave a prežila aj tri veľké aukcie vo Viedni, v Londýne a v Prahe, neprežila neúctu a zlé zaobchádzanie počas socialistického režimu.
Dnes knižnica vstala z popola a vďaka neúnavnému a vytrvalému úsiliu kustóda knižnice Petra Králika sa dostáva do svojich pôvodných priestorov v kaštieli v Oponiciach. Návštevníci majú od 1. októbra príležitosť prezrieť si v autentickom prostredí 9.000 titulov a 12.000 zväzkov, ktoré nám závidí celý svet…
Vzácnu Apponyiovskú knižnicu
Vzácnu Apponyiovskú knižnicu už stihlo navštíviť 6000 ľudí
OPONICE 22. apríla (SITA) – Zhruba 6 000 návštevníkov už prešlo dverami vzácnej Apponyiovskej knižnice v kaštieli v Oponiciach v okrese Topoľčany, ktorú otvorili v októbri 2011. Historická knižnica sa vrátila do svojich pôvodných priestorov renesančného kaštieľa po vyše 50 rokoch. V čase svojej najväčšej slávy mala 30 000 zväzkov a bola známa od Londýna po Sankt Petersburg. Dnes je v nej 17 342 kníh, ktoré sú napísané v desiatich jazykoch. Ako povedal jej správca Peter Králik, cez leto očakávajú najväčší nápor návštevníkov, už teraz sa im hlásia autobusy s turistami. „Slovenské cestovné kancelárie, ktoré vozia zahraničných turistov na zážitkový turizmus po Slovensku, nás zaradili do svojho kalendára, takže sem budú voziť nemeckých a rakúskych seniorov,“ hovorí Králik. Knižnica ich bude podľa neho určite zaujímať, pretože v nej možno nájsť aj veľa rakúskeho či nemeckého, napríklad knihy od Goetheho, Schillera, Kanta a Fichteho v dobových nemeckých tlačiach.
Prinavrátenie historickej Apponyiovskej knižnice do obnoveného kaštieľa a parku v Oponiciach ocenilo aj ministerstvo kultúry. Knižnica sa môže pochváliť cenou Kultúrna pamiatka roka – Fénix 2010. Medzi návštevníkmi si získala pomenovanie Slovenský Oxford, povedal Králik. V knižnici možno nájsť diela o inkvizícii, bosoráctve, okultných vedách, kartárstve, vývoji strojov a techniky či stavbách lodí. Najstarším exemplárom je dielo Sokrata zo švajčiarskeho Bazileja z roku 1505. Sú tu diela rímskych pápežov, súkromná korešpondencia francúzskych kráľov, kardinálov Richelieu a Mazarina, Jany z Arku či všetky Dumasove romány.
Knižnica je otvorená od pondelka do piatka od 9:00 do 15:00, v sobotu a v nedeľu od 13:00 do 16:00. Dospelí zaplatia za vstup šesť eur, deti, dôchodcovia a zdravotne postihnutí tri eurá.
Prehliadka s výkladom bežne trvá 40 minút alebo podľa záujmu aj dlhšie. „Mali sme tu manažérov z čínskeho Šanghaja, návštevníkov zo Švédska, Nórska, Španielska, Veľkej Británie či Francúzska. Francúzi držia momentálne rekord v prehliadke knižnice 2,5 hodiny,“ uviedol Králik, ktorý výklad rozpráva aj v angličtine a nemčine. Niektorí návštevníci podľa jeho slov už boli v knižnici aj tri – štyrikrát a prekvapivo veľký záujem o ňu majú aj deti. Vopred vypredané bývajú lístky na nočnú prehliadku knižnice, ktorej súčasťou je aj divadelné predstavenie v dobových kostýmoch.
Apponiovská knižnica v Oponiciach je majetkom Slovenskej národnej knižnice. Za dva milióny eur ju obnovila spoločnosť I&P Slovakia, ktorá kúpila schátraný renesančný kaštieľ v roku 2007 od Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a zrekonštruovala ho na hotel. Celková investícia predstavuje 10,5 milióna eur, z toho približne 30 percent získala firma z eurofondov. Knižnicu založil v roku 1744 gróf Anton Juraj Apponyi z Oponíc, ktorý bol vysokým hodnostárom na viedenskom dvore. O polovicu kníh prišla knižnica počas troch aukcií – vo Viedni v roku 1818, v Londýne 1892 a v Prahe v roku 1939. Ťažké časy ju postihli počas komunizmu. Bola zamknutá, cez rozbité okná lietalo dovnútra vtáctvo, špinilo na knihy a dobový nábytok. Knižnicu v dezolátnom stave v roku 1976 odtiaľto odviezli do depozitu Matice slovenskej, ktorej majetok neskôr prevzala Slovenská národná knižnica.