Vznik Slovenskej republiky – 1993-1994

Slovenská republika (SR) si pripomína jubilejné 15. výročie svojho vzniku, ku ktorému došlo rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR) na dva samostatné štáty.

Obnova.sk a TASR v tejto súvislosti vydáva chronológiu 15 rokov existencie SR, ktorá je rozdelená
do ôsmich častí, pričom každá obsahuje dva roky, rok 2007 je vydaný samostatne.
15. výročie vzniku SR – časť 1.

1. januára 1993 – O 00.00 h vznikla rozdelením ČSFR samostatná Slovenská republika
(SR). Na spoločnej schôdzi vlády SR a Národnej rady SR prijali poslanci vyhlásenie k
vzniku nezávislej Slovenskej republiky.
1. januára 1993 – Vstup SR do Severoatlantickej rady pre spoluprácu (NACC).
2. januára 1993 – Počas prvých hodín existencie nezávislej SR ju diplomaticky uznalo
viac ako 62 štátov sveta.
16. januára 1993 – SR prijali za člena Svetovej banky.
19. januára 1993 – Nezávislá SR sa stala členom OSN.
8. februára 1993 – Od 00.00 h začala v SR platiť nová mena – slovenská koruna.
9. februára 1993 – SR sa stala plnoprávnym členom UNESCO.
15. februára 1993 – Poslanci NR SR zvolili za prvého prezidenta demokratickej,
povojnovej SR kandidáta HZDS Michala Kováča.
2. marca 1993 – V hlavnom meste Slovenska v Bratislave sa uskutočnila slávnostná
inaugurácia novozvoleného prezidenta SR Michala Kováča.
8. marca 1993 – Slovenský prezident Michal Kováč vymenoval Milana Čiča za predsedu Ústavného
súdu SR so sídlom v Košiciach.
19. marca 1993 – Prezident SR M. Kováč na návrh premiéra Vladimíra Mečiara odvolal z
funkcie ministra zahraničných vecí SR Milana Kňažka a akceptoval demisiu ministra
hospodárstva SR Ľudovíta Černáka. Za ministra zahraničných vecí vymenoval Jozefa
Moravčíka a za ministra hospodárstva Jaroslava Kubečku.
2. apríla 1993 – Ako prvá v strednej Európe začala v metropole Slovenska pôsobiť
Bratislavská opčná a termínová burza.
7. apríla 1993 – Štátni tajomníci ministerstiev zahraničných vecí Slovenska a Maďarska
podpísali v Bruseli dohodu o predložení sporu o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros
Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu.
22. júna 1993 – Ministra školstva a vedy SR Matúša Kučeru odvolal prezident z
funkcie. Poverený vedením tohto rezortu bol do 10. novembra 1993 podpredseda vlády SR
Roman Kováč.
22. júna 1993 – Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR Ľubomír
Dolgoš podal demisiu, vedením postu poverili premiéra Vladimíra Mečiara.
30. júna 1993 – Do Rady Európy prijali SR ako jej 31. člena.
1. júla 1993 – Na rokovaní prezidentov SR a ČR – Michal Kováč a Václav Havel podpísali
v Smoleniciach protokol o výmene ratifikačných listín k Zmluve medzi SR a ČR o dobrom
susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci.
19. júla 1993 – Guvernérom Národnej banky Slovenska sa stal Vladimír Masár.
5. augusta 1993 – V Bratislave zomrel Eugen Suchoň, popredný slovenský a európsky
hudobný skladateľ.
8. augusta 1993 – Oslavy 130. výročia založenia Matice slovenskej na Národnom cintoríne
v Martine zavŕšili výnimočnou pietnou akciou, uložením telesných pozostatkov
spisovateľa J. Cígera Hronského a jeho manželky, ktoré previezli z Argentíny.
3. októbra 1993 – SR prijali za člena Interpolu.
4. októbra 1993 – V mene slovenskej delegácie premiér SR Vladimír Mečiar podpísal v
Luxemburgu dohodu o pridružení Slovenska k Európskemu spoločenstvu.
19. – 27. októbra 1993 – Republikové predstavenstvo HZDS a Ústredná rada SNS
ratifikovali zmluvu o koalícii, ktorú podpísali ich predsedovia 19. októbra 1993.
27. októbra 1993 – Európsky parlament v Štrasburgu ratifikoval Európsku dohodu o
pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a SR.
10. novembra 1993 – Prezident SR Michal Kováč vymenoval nových členov vlády (Sergej
Kozlík, Jozef Prokeš, Július Tóth, Jaroslav Paška, Ján Ducký) aj v súvislosti s
podpísaním koaličnej zmluvy medzi HZDS a SNS. Zároveň z funkcie ministra hospodárstva
odišiel Jaroslav Kubečka.
17. novembra 1993 – Ministrovi zdravotníctva Viliamovi Soboňovi vyslovili poslanci NR SR
nedôveru. Do tejto funkcie 24. novembra 1993 vymenoval prezident SR Irenu Belohorskú.
15. decembra 1993 – Poslanci slovenského parlamentu odsúhlasili dohodu o pridružení
Slovenska k EÚ.
december 1993 – Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zaradili liptovskú horskú osadu
Vlkolínec (súčasť Ružomberka), Banskú Štiavnicu a Spišský hrad – najväčší
zastavaný hradný komplex v strednej Európe.
30. decembra – Športovkyňou roka sa stala plavkyňa Martina Moravcová

9. februára 1994 – Predseda vlády Vladimír Mečiar podpísal v sídle NATO v Bruseli rámcový
politický dokument o pristúpení SR k projektu Partnerstvo za mier.
24. februára 1994 – V Bratislave zomrel spisovateľ a publicista Ladislav Mňačko.
28. februára 1994 – Prezident SR Michal Kováč prijal demisiu dvoch členov vlády – jej
podpredsedu Romana Kováča a ministra zahraničných vecí Jozefa Moravčíka.
9. marca 1994 – Prezident SR Michal Kováč predniesol v slovenskom parlamente kritickú
Správu o stave republiky.
11. marca 1994 – NR SR vyslovila nedôveru predsedovi vlády SR Vladimírovi Mečiarovi.
14. marca 1994 – Prezident SR Michal Kováč odvolal z funkcie premiéra Vladimíra Mečiara.
16. marca 1994 – Prezident SR vymenoval novú koaličnú vládu na čele s posledným
federálnym a nedávno slovenským ministrom zahraničných vecí Jozefom Moravčíkom.
17. marca 1994 – NR SR schválila zákon o skrátení volebného obdobia a vypísaní predčasných
parlamentných volieb.
23. apríla 1994 – Vznikla nová strana na politickej scéne Slovenska – Demokratická únia.
9. mája 1994 – SR sa stala pridruženým partnerom EÚ.
25. mája 1994 – Na hradnom vrchu v Bratislave oficiálne otvorili novú budovu NR SR.
22. júna 1994 – Prezidenti Michal Kováč (SR) a Árpád Göncz (Maďarsko) dostali v New
Yorku cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za významný príspevok k medzinárodnému
porozumeniu.
29. augusta 1994 – SR oslávila 50. výročie vypuknutia SNP.
30. septembra – 1. októbra 1994 – Na Slovensku sa uskutočnili predčasné parlamentné
voľby do NR SR, v ktorých zvíťazila koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska s
34,96 % (61 mandátov). Druhá skončila koalícia Spoločná voľba s 10,41 % (18 mandátov),
tretia Maďarská koalícia 10,18 % (17 mandátov), štvrté KDH 10,08 % (17 mandátov),
piata Demokratická únia 8,5 % (15 mandátov), šieste ZRS 7,3 % (13 mandátov) a siedma
SNS 5,4 % (9 mandátov).
22. októbra 1994 – Na území samostatnej SR sa uskutočnilo prvé referendum vyhlásené
prezidentom SR na podnet NR SR. Poslancom Jánom Ľuptákom (ZRS) navrhnuté referendum o
preukazovaní finančných prostriedkov použitých v dražbách a v privatizácii bolo
zbytočné, lebo NR SR 10. augusta 1994 schválila zákon, ktorý tento problém riešil.
Referendum bolo pre nízku účasť neplatné.
3. – 4. novembra 1994 – Konala sa ustanovujúca schôdza NR SR aj s nedemokratickými
prvkami, keď prebehla tzv. Dlhá parlamentná noc.
18. – 19. novembra 1994 – Konali sa voľby do orgánov samospráv obcí a miest SR.
23. novembra 1994 – Slovensko podpísalo s NATO individuálny program náplne spolupráce
v súčinnosti s Partnerstvom pre mier.
11. decembra 1994 – Predseda HZDS Vladimír Mečiar, RSS Ján Delinga, ZRS Ján Ľupták a
SNS Ján Slota podpísali koaličnú dohodu.
13. decembra 1994 – Prezident SR Michal Kováč vymenoval novú vládu SR na čele s
Vladimírom Mečiarom, lídrom víťazného subjektu z predčasných parlamentných
volieb.
20. decembra 1994 – Za športovca roka vyhlásili cyklistu Milana Dvorščíka.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky

Na Slovensku je Deň Ústavy SR štátny sviatok. Prvého septembra 1992 na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR) prijali Ústavu Slovenskej republiky, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu. Tretieho septembra 1992 ju na Bratislavskom hrade podpísal predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar.

Pred 15 rokmi zanikla ČSFR – 1. časť

Bratislava 29. decembra (TASR) – Slovenská republika si pripomína pätnáste výročie svojho vzniku, keď došlo k rozdeleniu Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR). Obnova.sk a TASR v tejto súvislosti vydáva chronológiu rozdelenia ČSFR, ktorá má tri časti. Prvá časť sa končí voľbami v roku 1990, druhá voľbami v roku 1992 a tretia zánikom federácie 31. decembra 1992.

Desať rokov slovenskej meny

Príhovor p. guvernéra pri otvorení výstavy Desať rokov slovenskej meny
Vážené dámy, vážení páni,
Emisná činnosť a starostlivosť o menu je jednou zo základných funkcií centrálnej banky štátu. Preto sme pri príležitosti 10. výročia vzniku Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska považovali za vhodné pripraviť výstavu, ktorá predstaví verejnosti ako aj pracovným partnerom prichádzajúcim do tejto inštitúcie súhrn informácií o výsledkoch našich aktivít v tejto oblasti.

Odpovede

  1. Vznik Slovenskej republiky – 1993-1994
    Eo Ipso doporucuje a ja vam sprostredkovavam, zaujimavy clanok ktory ide dalej do historie.

    Komentar k clanku: http://www.obnova.sk/modules.php?name=textove&file=print&sid=2366

    Okolnosti zrodu republiky (1) – Ceskoslovenskej

    Prvni cast rozsahlejsi studie nejlepsiho soucasneho ceskeho historika Tomase Krystlika o vzniku Ceskoslovenske republiky v roce 1918.

    Existenci samostatného českého státu začali státníci zemí Dohody připouštět teprve v posledních týdnech války, britská vláda uznala Čechoslováky za „bojující spojenecký národ“ 9. 8. 1918 a její prohlášení ještě neobsahovalo jedinou zmínku o nezávislém čs. státě. To napravila americká vláda ve svém prohlášení z 2. 9. 1918, kde nejen uznala Čechoslováky za spojence, nýbrž i Národní radu na vládu dosud neexistujícího státu . Československé dobrovolnické legie, složené hlavně z Čechů a z velmi málo Slováků, dislokované ve Francii, Itálii a v Rusku, byly součástí francouzské armády a dopomohly Masarykovi, Benešovi a Štefánikovi k uznání jako spojenecké síly, ačkoliv tvořily pouze dvě promile spojeneckých jednotek . Raritou bylo, že většina obyvatelstva budoucího státu neměla o snahách zahraničního odboje tušení a nesrovnatelně vyšší počet Čechů bojoval v rakousko-uherských řadách. Vznikající stát se stal kuriozitou nemající dosud obdoby a mnohde byl ostře vyhrocen proti zvyklostem mezinárodního práva. Historik Herbert A. L. Fisher, za první světové války britský ministr, popsal ve svých Dějinách Evropy, mnohokrát od roku 1935 vydaných, vznik ČSR takto: „Pravděpodobně nejvýraznějším pomníkem úspěchu válečné propagandy je náhlé vynoření se republiky Česko-Slovenské… Většina států byla vytvořena mečem či vyrostla z kolonizace. Česko-Slovensko je dítětem propagandy” . A propaganda se skládá, jak známo, ze zamlčování důležitých skutečností, pomluv a lží.

    http://hedvicek.bigbloger.lidovky.cz/c/19252/Okolnosti-zrodu-republiky-1.html

Comments are closed.