Vzniklo Múzeum kultúry Rómov na Slovensku
Prvého apríla 2004 vzniklo špecializované Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Jeho prvoradým poslaním je dokumentácia a verejná prezentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v minulosti i prítomnosti.Hmotnou a duchovnou kultúrou Rómov sa už predtým zaoberali a zaoberajú viaceré vedecké a univerzitné pracoviská, ako aj muzeálne inštitúcie s regionálnou pôsobnosťou. Išlo najmä o Gemersko-Malohontské múzeum v Rimavskej Sobote a Vihorlatské múzeum v Humennom. V rámci Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine bolo od 1. 1. 2002 vytvorené Dokumentačné centrum rómskej kultúry na Slovensku.
Úlohou Dokumentačného centra rómskej kultúry na Slovensku bolo mapovanie, dokumentácia a prezentácia nielen samotného života a kultúry Rómov, ale i činnosti spomínaných inštitúcií a zároveň podnecovať a koordinovať výskum rómskej kultúry v spolupráci s čo najširším okruhom organizácií zaoberajúcich sa životom a kultúrou Rómov. Rovnako dôležité je aj šírenie informovanosti o činnosti všetkých subjektov pôsobiacich v tejto oblasti navzájom, ale i smerom k najširšej verejnosti.
Základným cieľom nového Múzea kultúry Rómov na Slovensku je podľa jeho vedeckej pracovníčky Gabriely Čižmárikovej dokumentácia a prezentácia materiálneho a duchovného bohatstva rómskeho etnika a súbežne dopĺňanie zbierkového fondu predmetmi hmotnej kultúry, písomností, tlače a výtvarných prejavov. Preto sa rozbehla aj akvizičná činnosť na získanie výtvarných a sochárskych prác rómskych neprofesionálnych umelcov.
Múzeum kultúry Rómov na Slovensku chce umiestniť svoju stálu expozíciu v Múzeu slovenskej dediny v Martine, kde by po rekonštrukcii kúrie z Blažoviec sídlilo. Budovanie expozície umožnilo splnenie vlastného výskumného projektu o vývoji kultúry bývania Rómov, na ktorom sa podieľali aj pracoviská múzeí v Rimavskej Sobote, Humennom, Brne a rumunskom Sibiu. Pôjde nielen o prezentáciu zmien foriem obydlí, ale aj ich priestorovej dispozície, sociálnej vybavenosti a výzdoby interiéru. Chýbať nebudú ani artefakty viažuce sa na tradičné zamestnania, remeslá a celkový spôsob života Rómov. Do Múzea slovenskej dediny pribudne aj stála expozícia dvoch typov rómskych osád.
V Múzeu slovenskej dediny v Martine-Jahodníckych Hájoch už kultúra Rómov prezentovaná bola, napríklad na XIII. ročníku Národopisného roka. Popri výstave veľkorozmerných obrazov rómskych detí z obce Jarovnice mala úspech aj prezentácia ľudovej architektúry a spôsobu bývania Rómov v Gemeri – Malohonte. Po úspechu minuloročnej výstavy s názvom Te prindžarel pes – Spoznajme sa, ku ktorému prispievali svojimi vystúpeniami aj rómske folklórne súbory, sa vedenie múze rozhodlo podujatie pre návštevníkov skanzenu zopakovať aj v roku 2004. Najvýznamnejším podujatím v tomto roku bude
Medzinárodná konferencia múzejných pracovísk strednej a juhovýchodnej Európy zameraných na výskum a dokumentáciu Rómov, ktorá bude v Martine v dňoch 29. septembra – 1. októbra 2004 .
Muzeum romské kultury v Brně bolo zriadené už v roku 1991 ako mimovládna nezisková organizácia. Doteraz nemá svoju stálu expozíciu.
Informačné zdroje:
http://www.muzeum.sk/muzeum/default.php?co=dcrk_em_snm
http://www.rnl.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=1066
http://www.rommuz.cz
Najstaršie správy o príchode Rómov z Indie na Slovensko pochádzajú z obdobia 13. – 14. storočia. Proces ich usídľovania prebiehal kontinuálne niekoľko storočí. Postupne sa tu stabilizovalo niekoľko subetnických podskupín: Rumungeri, Sintovia.
Od počiatku svojej existencie u nás boli Rómovia konfrontovaní s negatívnymi tendenciami európskej agrárnej kultúry. Neakceptácia Rómov zo strany Európy vyplývala z nepochopenia odlišného hodnotového systému i kultúrnych vzorov orientovaných výlučne na prežitie. Ich vzťahy s majoritným obyvateľstvom boli založené vo veľkej miere na poskytovaní rôznych remeselníckych služieb honorovaných odmenou rôzneho druhu.
Kultúrna, jazyková či náboženská odlišnosť Rómov bola dôvodom aktivácie procesov asimilácie i prejavov rôznych foriem genocídy – kultúrnej, etnickej, jazykovej i getizačnej.
V roku 1893 bol vypracovaný Celouhorský súpis Cigánov, ktorý dokumentoval svojimi výsledkami snahy Márie Terézie a Jozefa II. asimilovať Rómov, násilne ich usádzať a meniť ich spôsob života, vrátane potláčania kultúry.
Na začiatku 20. storočia boom technického rozvoja Európy spôsobil, že servis, ktorí Rómovia poskytovali majorite, postupne preberali technické zariadenia. Tento trend spôsobil, že dopyt po vykonávaní remesiel Rómami rapídne klesal.
Spoločenská “nepotrebnosť” ich služieb sa podieľala na ich výraznej kumulácii v určitých oblastiach Východného Slovenska /útočisko hľadali vo vytváraní veľkých komunít/. V roku 1927 bol do platnosti uvedený zákon č. 117/1927 Zb., ktorý bol v rozpore s platnou Ústavou a ktorého obsahom bolo vydávanie kočovníckych listov, zavádzanie cigánskych legitimácií a daktyloskopovanie a zriadenie Ústrednej evidencie Rómov ako asociálnej zložky obyvateľstva.
Počas obdobia II. svetovej vojny sa aktívne realizovalo nariadenie o koncentrácii Rómov v pracovných a koncentračných táboroch pre asociálov /Lety, Hodonín, Terezín/. 20. apríla 1941 vstupuje do platnosti Vyhláška O úprave niektorých pomerov cigánov a sprísnený výnos Ministerstva vnútra z 21. júla 1943, ktorým sa zvlášť dôrazne prikazovalo “odstrániť cigánske obydlia z frekventovaných komunikácií a zabrániť cigánom vo voľnom pohybe a vyhýbaniu sa práci.
V 50-tych rokoch 20. storočia boli v rámci likvidácie súkromného vlastníctva a odobratím licencií postihnutí Rómovia – hudobníci, ale i prevádzkovatelia rôznych púťových atrakcií a drobných živností. Rómovia v tomto období boli naďalej vnímaní ako súčasť spoločenskej patológie, ktorú je potrebné riešiť aktívnou asimiláciou zo strany štátu.
Obrodný proces v chápaní problematiky rómskeho etnika začal v 60. rokoch polemikou o priznanie politického a právneho statusu Rómov ako národnosti. Tieto snahy boli potlačené založením Zväzu Cigánov – Rómov ako kultúrno – spoločenskej organizácie, začlenenej do Národného frontu, ktorej činnosť mala zamedziť etno-emancipačným snahám Rómov na Slovensku.
K zrovnoprávneniu Rómov s ostatnými etnickými minoritami na Slovensku prišlo prijatím Listiny základných práv a slobôd z 9. 1. 1991, ktorým bol zrušený zákon č. 144/1968 o národnostiach. Uznesenie vlády č. 153 z 9. apríla 1991 obsahuje zásady vládnej politiky, ktoré pojednávajú o zavedení vlastného etnonymu “Rómovia” namiesto pejoratívneho výrazu “Cigáni”. Spomínané dokumenty vytvorili legislatívne predpoklady pre rozvoj a podporu /zo strany štátu/ vlastnej rómskej kultúry. Táto zmena otvorila Rómom možnosť aktívne uchovávať a slobodne rozvíjať svoju kultúru prostredníctvom občianskych združení a iných kultúrnych organizácií.
http://www.culture.gov.sk/main/index.php3?ida=1290
