Vo svojej dobe neprekonateľný vynálezca, mechanik a konštruktér automatov, polyhistor, výtvarník a dramatik, ba i radca Viedenského cisárskeho dvora, je bratislavským rodákom. Známe je, že celosvetovú slávu si získal najmä vďaka svojmu dômyselnému a povesťami opradenému šachovému automatu, zostrojenému v r. 1770. Do povedomia medzinárodnej verejnosti sa však zapísal aj viacerými ďalšími vynálezmi a skutočnými divmi. Aspoň telegraficky spomeňme tlakový vodovod, ktorý kedysi zásoboval vodou Bratislavský hrad (zvyšky “Kempelenovej studne” sa na svahu hradného návršia nachádzajú dodnes), kyvadlový most cez Dunaj, dômyselne skonštruovaný vodomet v Schönbrunne, fungujúci údajne doteraz, tlačiarenský stroj pre slepcov – vďaka nemu mohla známa Fräulein von Paradies, hudobníčka a spisovateľka, ktorá stratila zrak, sama sádzať svoje diela, ďalej stroje na čerpanie vody zo zatopených šácht soľných baní v Sedmohradsku, ktorých bol riaditeľom atď. atď. Veľká sovietska encyklopédia si Kempelena najviac cení ako autora projektu kanálu Dunaj – Adriatické more. Len preto, aby sme dokreslili šírku jeho talentu a organizačných schopností, dodávame, že v cisárskych službách vynikajúco zvládol napríklad aj vedenie rekonštrukčných prác pri obnove Budínskeho hradu, presťahovanie trnavskej univerzitnej knižnice a tlačiarne do Budína, či dokonca likvidáciu teroristických bánd v Banáte, s ktorými si Mária Terézia nevedela rady, i osídlenie tohto územia novým obyvateľstvom. Túto poslednú službu ocenila imperátorka doživotnou rentou 1000 zlatých pre svojho radcu von Kempelena. Onedlho však na trón nastúpil nový panovník a Kempelen o rentu prišiel.

Zmáme boli aj Kempelenove krajinárske rytiny – stal sa dokonca členom Cisársko-kráľovskej akadémie krásnych umení – i drámy, z ktorých najznámejšou bola hra Perseus a Andromeda. Dnes však vieme, že najcennejšie, čo vyšlo zo zázračných rúk W. von Kempelena, je predsa len jeho “hovoriaci stroj”, aj keď s ním už nemal u obecenstva taký úspech ako so šachovým automatom. Pripomeňme, že zatiaľ čo Turka šachistu zostrojil za šesť mesiacov od onej pamätnej udalosti, keď to bol Jeho Veličenstvu Márii Terézii sľúbil, na skonštruovanie hovoriaceho stroja potreboval viac ako dvadsať rokov a ani tak ho nemohol pokladať za dokončený.

S prácou na hovoriacom stroji, umožňujúcom produkciu hlások a slabík, a teda i slov a krátkych viet azda vo všetkých európskych jazykoch, súvisí spis, ktorý vyšiel vo Viedni v r. 1791 v nemeckej a francúzskej mutácii u vydavateľa J. V. Degena pod názvom Mechanismus der menschlichen Sprache nebst Beschreibung einer sprechenden Maschine – Le Méchanisme de la parole, suivi de la description d’une machine parlante). Táto práca dokazuje, že v prípade Kempelenovho hovoriaceho stroja nešlo o nijakú mystifikáciu ani šikovnú mechanickú hračku, kým otázka, na akom princípe bol skonštruovaný šachový automat, ostáva doteraz otvorená. Kniha Mechanizmus ľudskej reči v každom prípade potvrdila mimoriadne schopnosti Kempelena prenikavo uvažovať i v abstraktných filozofických polohách a spájať ich s presným technicko-konštruktérskym myslením.
Rozsiahly spis Mechanizmus ľudskej reči W. von Kempelena predstavuje v dejinách fonetiky ojedinelé dielo, ktoré malo významný vplyv na ďalší vývin vedy o zvukovej stránke jazyka a ktoré si zaslúži preto čo najväčšiu publicitu. Slovenský preklad tohto spisu, vybavený pomerne bohatým poznámkovým aparátom, vyšiel v r. 1990 vo vydavateľstve Tatran (preložili Slavo Ondrejovič a Peter Ďurčo), maďarský preklad vyšiel o rok skôr.

Slavomír Ondrejovič
(Krátené.)

Úplný text: http://www.slovakradio.sk/radioinet/kultura/expstudio/kemp.html