(13.-16. september 2000, Litoměřice, ČR) Po troch rokoch sme opäť mali možnosť konfrontovať vývoj v oblasti reštaurovania a konzervovania, ktorý sa udial nielen v našom najbližšom okolí (Česká republika, Poľsko), ale dá sa povedať v stredoeurópskom priestore, s vývojom na Slovensku a aj v našej knižnici. Hlavným organizátorom a garantom seminára bol už tradične Štátny ústredný archív v Prahe……Najlepším obrazom našej účasti na tomto podujatí je analýza programu. Na XI. seminári sa zúčastnilo 162 záujemcov, odznelo okrem 3 “úvodných slov” 50 odborných prednášok, na príprave ktorých sa podieľalo 65 autorov a spoluautorov a 7 firiem prezentovalo svoje produkty. Účasť prednášajúcich zo Slovenska, keďže ide o vrcholné stretnutia, dáva obraz o úrovni reštaurovania a konzervovania v našich inštitúciách v porovnaní predovšetkým s Českou republikou, tak ako to uvádza tabuľka 1:

Krajina Prednášky Prednášky v % Autori ČR 30 60 41 SR 11 22 15 Poľsko 7 14 7 Nemecko 1 2 1 Švédsko 1 2 1 Rozhodujúcu úlohu na rozvoji reštaurovania a konzervovania v Českej republike majú Štátny ústredný archív (SUA) v Prahe a Národní knihovna (NK) v Prahe. Na Slovensku je to Slovenská národná knižnica (SNK) v Martine a Slovenský národný archív (SNA) v Bratislave. Ich vystúpenie (počet prednášok) na seminári udáva tabuľka 2:

Česká republika Slovenská republika Celkom ŠÚA 9 SNA 5 ŠÚA + NK 65 % NK 8 SNK 4 SNA + SNK 35 % Iné 13 Iné 2 Z tabuľky je vidieť, že v ČR je širšia základňa odborných pracovníkov v tejto oblasti ako na Slovensku k prepočtu na počet obyvateľov (tab. 1). Druhým významným rozdielom v náš neprospech je, že v ČR sa odborná práca nekumuluje len v jednom alebo v dvoch centrách, ale má širšie zázemie mimo Prahy. V tejto oblasti nás čaká v budúcnosti v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou (STU) v Bratislave (2 prednášky) neľahká úloha: rozšíriť počet pracovísk s dostatočným počtom odborne zdatných a tvorivých pracovníkov.

Odborné prednášky, ktoré odzneli na seminári, je možné rozdeliť do 4 tematických skupín: Reštaurovanie Teoretické práce a aplikovaný vý skum Metodiky a ich aplikácia Iné informácie V problematike reštaurovanie sa prednášky zamerali na prieskum a reštaurovanie konkrétnych stredovekých väzieb, pergamenových listín, máp, tapiet poškodených rôznymi spôsobmi, ale aj novodobými zásahmi, ako napr. požiarom (naša prednáška). Okrem náročného reštaurovania sa v rámci preventívnej ochrany kládol dôraz na ambulantné opravy a ich význam pri ochrane novodobých dokumentov. Zaujímavý bol aj príspevok o japonských skúsenostiach v reštaurovaní tkanín a papiera. Ďaľej tu odzneli prednášky, ktoré riešili problematiku reštaurovania kožených materiálov, ako napr. kožené tapety, kožené predmety a kožené pokryvy kníh, ale aj voskových pečatí, u ktorých dochádzalo v priebehu skladovania (za optimálnych skladových podmienok) na ich povrchu k nežiadúcej kryštalizácii niektorých zložiek vosku. Už tradične rozsahom a významom veľkú časť seminára tvorili prednášky, týkajúce sa aplikovaného výskumu v oblasti reštaurovania a konzervovania. Na úvod sme si mohli ozrejmiť niektoré zaujímavé podrobnosti z výroby ručného papiera v minulosti a v súčasnosti. Aj ďaľšie prednášky boli rôzne zamerané a opakovane sa týkali analýzy vnútorného prostredia skladov a reguláciám vnútornej teploty a vlhkosti, ale aj napr. vplyvu polychromatického (denného, slnečného) svetla (naša prednáška) a monochromatického svetla v UV oblasti na životnosť drevitého papiera a následne na spôsoby a možnosti ochrany pred týmto vplyvom. Praktickou otázkou bolo, či vystavovať alebo nevystavovať tento typ papiera a informácie, ktoré nesie, a či má bádateľ resp. čitateľ právo vidieť a študovať orginály alebo nemá.

K tejto téme odznela aj prednáška o stálosti súčasne vyrábaných papierov (STU), kde otázka stálosti a svetelnej odolnosti tiež nie je jednoznačne vyriešená.

Pravidelne sa opakujúcou témou seminárov je preventívna ochrana. Môžeme sem zaradiť dezinfekciu artefaktov napr. vysoko účinnou radiačnou metódou, ale s výrazne poškodzujúcim vplyvom na papier (vysoká energia žiarenia). Na druhej strane aj nutná a opakovaná dezinfekcia, ak bol materiál uložený v nevhodnom prostredí, už podstatne stráca svoju účinnosť a efektívnosť, čím výrazne komplikuje rozhodovanie konzervátora o spôsobe a rozsahu zásahu.

Výrazne aktuálnej téme – neutralizácii papiera – sa priamo venovala len jedna prednáška, ktorá riešila problém, s akou účinnosťou odstraňuje kyslosť z listov knižného bloku do bloku voľne vložený list alkalického papiera.Táto myšlienka nie je nová, ale jej jednoznačné riešenie ešte stále neexistuje.

K problematike etiky reštaurovania a spôsobov reštaurovania v neďalekej minulosti (70. roky) prispelo aj naše pracovisko ďalšími 2 prednáškami. V týchto prednáškach sme chceli prezentovať náš súčasný prístup k reštaurovaniu a poukázať na zmeny v prístupe k historickému knižnému fondu a jeho ochrane, resp. záchrane, ktoré sa udiali za posledných 10 rokov na našom pracovisku.

Prvým krokom k otvoreniu problematiky prevencie voči katastrofám bola organizátormi vyžiadaná prierezová prednáška o zásadách pri plánovaní postupov pri vypuknutí, priebehu a likvidácii následkov nepredvídaných udalostí. Touto témou sa semináre doteraz nezaoberali, napriek alarmujúcim poznatkom o požiaroch a povodniach, ktoré poznáme zo zahraničnej literatúry.

V metodicky orientovaných prednáškach sa veľký záujem sústreďoval na reštaurovanie výzdoby kníh, kde sa objavujú zaujímavé postupy vhodné na fixáciu farebných vrstiev. Podstatou týchto postupov sú poznatky, ktoré sa odvíjajú z moderných analýz typov farieb, pôvodných glejidiel a postupov. Je tu snaha uplatniť najnovšie novodobé materiály na záchranu poškodených iluminácií tak, aby nevznikli problémy v budúcnosti, ak sa materiály ukážu byť málo odolné voči starnutiu. Podobné prístupy sa hľadajú aj pri neutralizácii kyslých železodubienkových atramentov, poprípade sa musia odstraňovať následky postupov, ktoré sa v minulosti použili na ich zvýraznenie.

Z ďaľších metodických postupov boli zaujímavé aj tie, ktoré sa venovali dolievaniu papiera, ale aj kožených pokryvov kníh.

Informácie, ktoré odzneli na seminári, vždy vhodne dopĺňajú obraz života reštaurátorskej obce a organicky nadväzujú na vývoj v tejto oblasti.Sem patrí aj informácia o zmene Vyššej odbornej školy reštaurovania a konzervačných technológií v Litomyšli (ČR) na Inštitút reštaurátorských a konzervačných technológií, ktorý vychováva reštaurátorov s bakalárskym vzdelaním. Ďalej Národná knižnica ČR v Prahe ponúkla brožúrku Metodické pokyny pre konzervovanie usňových a pergamenových knižných väzieb a ostatných zbierkových predmetov z kože a pergamenu. Sliezska univerzita v Ostrave pripravuje internetovú www stránku pre reštaurátorov. Prezentovali sa aj poznatky o možnostiach digitalizácie v reštaurátorskej praxi. Viaceré firmy ponúkali rozličné materiály, vitríny pre výstavníctvo, ktoré spĺňajú aj tie najprísnejšie kritériá ochrany, prístroje ako vákuové stoly, vákuové lisy, box na čistenie kníh od prachu a mechanických nečistôt, rôzne prípravky na konzervovanie a ochranu koženej knižnej väzby a archiválií.

Konfrontácia našej práce s prácou ďaľších odborníkov na pôde seminára nám umožnila kriticky hodnotiť nielen ich, ale predovšetkým našu prácu. Najdôležitejším naším poznatkom je, že nutne treba zabezpečiť odbornú výchovu mladých pracovníkov zameraných na ochranu historických zbierok a vytvoriť im podmienky, v ktorých by mohli aktívne využiť svoje vedomosti v prospech záchrany národného kultúrneho dedičstva, ktoré máme síce bohaté, ale nie v najlepšom stave.

V. Bukovský, M. Trnková, A. Slezáková