Z tradičných vianočných zvykov sa uchovalo veľmi málo

Z vianočných zvykov tradovaných na Horných Kysuciach sa dodnes medzi ľuďmi uchovalo veľmi málo. „Len v tých starších rodinách a hlavne na dedinách snáď niektoré, ako chodenie betlehemcov, vinšovanie po rodinách, návšteva polnočnej omše, varenie kapustnice či oblátky s medom. No, čo sa týka zdobenia stromčekov, darčekov, štedrej večere a celého priebehu Vianoc, skvosty starých otcov a materí nahradili západne štýly,“ povedala Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci.

Na stromčeky chodievali gazdovia už v novembri, počas sviatku Všetkých svätých, pretože sa hovorilo, že keď sa stromček v tom období zotne, tak vydrží dlhšie a neopadáva. „Gazda priniesol tri stromčeky, do domácnosti jedličku a smreky rozdelil k statku do chlieva a druhý na hnoj. Stromček sa zdobil papierovými a slamenými ozdobami, jablkami, orechmi, cesnakom a cibuľou. Do pozlátka sa balil kockový cukor v tých bohatších rodinách a v chudobnejších sa balili na kocky nakrájané kvačky. Stromček bol vždy upevnený nad štedrovečerným stolom pod povalou,“ vysvetľuje Hnidková.


Štedrovečerný stôl býval prikrytý ľanovou plachtou, pod ktorou bola troška sena a v každom rohu kovový peniaz. Na stole bola sviečka, oblátky, med, ovocie, domáce víno, modlitebná knižka, ruženec a domáci chlieb, na ktorom bol na vrchu zapečený cesnak a hrudka soli. Pod stolom nesmela chýbať všetka úroda, ktorá sa im v roku urodila- zemiaky, ovocie, strukoviny. „Stôl obopli reťazou, aby rodina držala pospolu ako tie ohnivká na reťazi a nohy si pokladali na kus železa, aby boli silní a zdraví po celý rok. Pri stole bola maselnička, do ktorej sa z každého jedla odkladalo pre statok.“


Po sladkých oblátkach, haluškách a uvarenej kapuste sa jedávala vilija, ktorá pozostávala z uvarených suchých slivák, jabĺk, hrušiek a hrachu. „Jedávala sa aj slivková polievka, ktorej sa hovorilo brja. Vo vode sa uvarili suché slivky, pridalo sa nové korenie, bobkový list, cibuľa, trošku soli a zahustilo sa zápražkou, ktorá sa robila na sucho, nakoľko bol veľký pôst. Dochutila sa buď cukrom, alebo soľou. Preferovaným jedlom bola aj vianočná kapustnica, ktorá sa v mnohých rodinách varí tradične až dodnes. Po štedrej večery si všetci spoločne pripili vareným domácim vínom, rodina sa poobliekala a odišla po spievaní popod okná k susedom a spoločne odchádzali na polnočnú svätú omšu,“ dodáva Hnidková.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Betlehemy ako ich nepoznáme – výstava v Radoľskom kaštieli

Kaštieľ v kysuckej Radoli je plný vianočných betlehemov, podľa manažérky Kysuckého múzea Lenky Jancovej z rekordných 557 výtvorov návštevníkov výstavy určite uchvátia betlehemy osadené v šupke z cibule, v cesnaku, orechu, mušli či žiarovke. Absolútnym vystaveným unikátom je betlehem osadený v zrniečku čierneho korenia, ten má rozmery len 0,6 krát 0,6 milimetra. Všetky betlehemy sú od jedného autora- Jozefa Práznovského, ktorý sa do Slovenskej knihy rekordov dostal ako autor najväčšieho počtu vlastnoručne vyrobených betlehemov. Výstavu „Betlehemy ako ich nepoznáme“ si môžu návštevníci Radoľského kaštieľa pozrieť do konca januára 2011.