Zaciatky pamiatkarskej a retaurtorskej praxe Evy Ricottiovej…

Zaciatky pamiatkarskej a retaurtorskej praxe Evy Ricottiovej na Pamiatkovom stave — Magdalna Brzdilov

K ivotnmu jubileu akademickej maliarky-retaurtorky

Po krtkej praxi v Slovenskej nrodnej galrii, pani Ricottiov, nastpila v roku 1964 svoju profesionlnu cestu na retaurtorskom pracovisku vtedajieho Slovenskho stavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prrody v Bratislave…….Od prvopoiatkov svojej praxe na stave sa ako lovek tvoriv a hadajci, prekypujci energiou, zapjala do formovania a stanovenia rozsahu vedecko-vskumnej prce spojenej s retaurovanm kultrnych pamiatok a ako vedci odborn retaurtor, sa zastovala na zchrane najviac ohrozench vznamnch objektov. Jej prvou konkrtnou retaurtorskou lohou, v ktorej uplatnila vlastn chpanie princpov retaurovania v kontexte pa slab kriedov podklad. Protokol o retaurovan uvdza, e zltenie bolo a v pdesiatich percentch popraskan. Poda vtedajch materilovch monost a metd cel dielo petrifikovala klasickm spsobom ponorom do petrifikanho roztoku (kolofnia s terpentnom). Cel proces retaurtorka diferencovala a postupy volila so zreteom na vskumom stanoven cie. Preto odstrnila rozsiahle nevhodn tmelenia, premaby a retue, najm retaurtorsk zsahy vykonan na zaiatku 20. storoia. Najvie zmeny bolo treba uplatni na tabuovch mabch oltrnych krdiel, naprklad tabua s vjavom Narodenia Pna bola premaovan vo vekom rozsahu, hoci vjav odstrnenm premalieb stratil centrlnu as kompozcie (retaurtorka odstrnila domabu Jeika). Vjav psob sce ako gotick torzo, avak tlovo isto. Chbajcu plochu maby v strede kompozcie retaurtorka doplnila neutrlnou retuou s tnovanm. V alej asti kompozcie vak doplnila mal as chbajcej tvre sv. Jozefa a as jeho pla, a to kvli uceleniu kompozcie, pretoe prav as vjavu na tabuli psobila vemi ruivo a zrove poda zachovanch ast tvre a kresby pla bolo mon vykona ich rekontrukciu. Doplnky a vie plochy retu sa realizovali technikou trateggia, reverzibiln. Neskorie nevhodn doplnky odstrnila aj z tabuovej maby Klaanie Troch krov. V tomto prpade volila farebn rekontrukn retu bez kresbovch prvkov, v mench plkach npodobiv retu.

Osobitn problm predstavovalo retaurovanie zltenia. Prezlten plochy relifneho ornamentlneho dekoru potlali jeho kresbu. Navye, medzi pvodnm a sekundrnym zltenm sa nenachdzala kriedov medzivrstva, preto proces odstraovania novho zltenia bol vemi nron. Nsledne doplnila chbajce asti archy rekontrukciou plastickho ornamentu poda pvodnej predlohy. Retue pvodnho odokrytho zltenia a nov zltenie na poliment v rekontruovanch plochch s jeho povrchovou pravou preletenm achtom. Na oltrnych plastikch po odstrnen novch prav odkryla dobre zachovan pvodn gotick rezbu s rovnako zachovanm povrchovm zltenm. Chbajce asti rezby plastk sa nedopali. Poda tdia archvnych spisovch materilov ukonen retaurtorsk dielo posudzovala da 3. novembra v roku 1965 komisia v zloen prof. akad. mal. Vesel, vedci retaurtorkho pracoviska SPSOP-u akad. mal. Fodor a umeleck historik Frick. Touto spene zvldnutou retaurtorskou lohou si otvorila cestu na zadania alch nronch loh na mnohch inch krdlovch oltroch a neskr i dielach Majstra Pavla z Levoe, za ktor prce zskala aj ocenenie. V sasnosti sa spracva katalg retaurtorskho diela Evy Ricottiovej, z prpravy ktorho u dnes mono vyta, e umelkya zrealizovala poas svojho plodnho tvorivho ivota 67 nronch retaurtorskch loh, medzi ktormi boli zvesn obrazy, tabuov maby na drevenej podloke, dreven polychrmovan plastiky a nstenn maby, ale aj in.

(M. B.)

Pramene a literatra

Spisov materil, retaurovanie oltra sv. Filipa a sv. Jakuba z Mooviec. Archv Pamiatkovho stavu Bratislava, sign. … 352.

Johanidesov, M.: K sasnm problmom metodiky retaurovania kultrnych pamiatok. Renovatio 1983, . 2.

Publikovan na: www.snm.sk da X. 2. 2001

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Súvisiace články