Ilona Cónová
Veci, rovnako ako ľudia, vznikajú v rôznych podmienkach, ktoré ich formujú; prostredie a doba ovplyvňujú ich zrod aj základnú podobu ich charakteru. Každý človek má svoj vlastný osud, niekto prežije celý život pokojne, na jednom mieste, bez veľkých zmien a tragédií, iný bojuje o svoju existenciu, o postavenie vo svete, mení sa následkom udalostí. Podobné osudy majú aj veci; rovnako ako na ľuďoch , čas aj udalosti na nich zanechávajú stopy a formujú ich. Ak chceme poznať človeka a odhaliť príčiny jeho názorov a správania sa, musíme podrobne skúmať jeho život. Ak sa chceme niečo dozvedieť o umeleckom predmete, musíme analyzovať jeho podobu, ktorá nám pri starostlivom posudzovaní prezradí, kedy dielo vzniklo, či ho vytvoril kvalitný autor, komu bolo určené a ako sa vyvíjalo. Pri mnohých predmetoch potom zistíme to, čo by sme u človeka nazvali “pohnutým osudom”. K dielam “s pohnutým osudom” patrí aj strieborný zlátený kalich, pochádzajúci zo Španej Doliny, baníckeho mestečka neďaleko Banskej Bystrice. Kalich zaujme diváka ihneď z troch hľadísk: výraznou výzdobou, nesúrodosťou stavby aj dekoru a autorskými a datovacími nápismi. Ide o dvadsať centimetrov vysoký kalich, pôsobiaci územčistým dojmom, pretože má základňu širšiu ako je jeho horná, najdôležitejšia časť – kupa, t. j. samotná nádoba, a takmer rovnako široký má aj nodus, útvar, prerušujúci nohu kalicha tesne pod kupou. Základňa má šesťlaločný obrys, aký bol v obľube od gotiky po barok. Laloky sú vysadené na páse s gravírovanými štylizovanými kvietkami, plochu základne zdobia rastlinné motívy na puncovanom podklade. Na každom laloku je veľkokvetá rastlina so stonkou a nápadnými listami; väčšina kvetov je inšpirovaná tvarom tulipána. Na jednom z lalokov je pripevnený štítok s členitým obrysom, na ktorom nachádzame prekrížené kladivko a želiezko – banícke nástroje – a letopočet 1574. Štítkom je prekrytý jeden z tulipánovitých kvetov. Laloky pokračujú do drieku a prerušuje ich až šesťboký kŕčok pod nodusom. Hrany tohto šesťstenu zdôrazňujú drobné stĺpiky s prstencovou základňou aj hlavicou. V poliach medzi stĺpikmi bol pôvodne šesť reliéfov, z ktorých sa dodnes zachovalo iba päť. Predstavujú polpostavy obľúbenej dvojice apoštolov – sv. Petra s kľúčom a sv. Pavla s mečom, a troch zo štyroch evanjelistov – sv. Lukáša s býkom, mladučkého sv. Jána s jemnou tvárou a kučeravými vlasmi a evanjelistu s knihou. Nie je jasné, či ide o sv. Marka (lev) alebo sv. Matúša (anjel), pretože postava drží iba všeobecný atribút evanjelistov (knihu – evanjelium) a posledný evanjelista chýba. Najnápadnejšou časťou kalicha je nodus – rozšírená časť drieku tesne pod kupou. Zvyčajne máva nodus tvar plnej stlačenej gule, vajca alebo hrušky a je umiestnený uprostred drieku, pretože slúži na uchopenie predmetu pri manipulácii s ním. Nodus na špaňodolinskom kalichu však predstavuje šesťbokú otvorenú kaplnku, výrazne vystupujúcu do priestoru; je vysadený tak nezvyčajne vysoko preto, aby bolo možné uchopiť kalich pod ním. Kaplnka je zostavená zo šiestich výklenkov s architektonickým rámovaním. Otvory sú lemované trojlistovým oblúkom v trojuhoľníkovom štíte, podopieranom pilierikmi, ktoré vrcholia stĺpikmi na spôsob gotických fiál; puk vo vrchole štítu má tvar ľalie. Dojem bohatej architektúry dopĺňajú valcovité vežičky, umiestnené medzi strechy výklenkov. Výklenky kaplnky oživujú drobné plnoplastické liate figúrky. Tri z nich predstavujú nebeský orchester: štíhli anjeli so široko roztiahnutými krídlami hrajú s rozmachom na trúbku, lutnu a violu. Štvrtý anjel drží nápisovú pásku s letopočtom 1574. Ďalšie dve postavy sú svätice – žena v rúške s knihou v lone je pravdepodobne sv. Anna, druhá soška s palmovým konárom mučeníčky a pleteným košom sv. Dorota. Úzky šesťboký krček nad nodusom, takmer zakrytý fiálami kaplnky, je hladký. Samotná štíhla kupola je umiestnená v ozdobnom koši, ukončenom ažúrovým pásom rozvilín v tvare ležatého písmena C a štylizovaných kvetov. Plochu koša pokrývajú vyryté lúče, striedavo rovné a zvlnené, na podklade hustých radov gravírovaného drobného zuborezu. Vzhľadom na šírku figurálnej výzdoby patrí kalich zo Španej Doliny k najbohatším na Slovensku. Málokedy na kalichu nachádzame také množstvo plastických postáv, ešte vzácnejšie spoločné reliéfy aj plnoplastické figúrky. Na prvý pohľad zaujme kalich členitosťou povrchu a určitou preťaženosťou, ktorú trocha tlmí to, že nemá farebnú výzdobu a pôsobí iba krásou ušľachtilého kovu. Podrobnejšie skúmanie však odhalí mnohé až záhadné nezrovnalosti. Na prvý pohľad si možno všimnúť isté slohové nezrovnalosti. Rozbor výstavby a výzdoby nás necháva na rozpakoch, či ide o kalich gotický alebo renesančný. Pás gravírovaných kvietkov, na ktorých je vysadených šesť lalokov základne, je prvok, ktorý sa používa v gotike – vtedy sa však na páse objavovali prelamované rozety alebo lomené oblúky, charakteristické pre gotickú architektúru. Sám dekor základne – veľké kvety – nemohol vzniknúť v gotike, pretože vychádza z renesančných vzorov. Reliéfy svätcov na krčku pod nodusom rozhodne prekračujú gotiku, ale štíhle stĺpiky, ktoré ich oddeľujú, sa pravidelne objavujú v 15. storočí. Výrazne gotickým riešením je kaplnkovitý nodus, ale aj na ňom nachádzame renesančné znaky: architektonické prvky nemajú gotickú štíhlosť a minucióznu prepracovanosť (napr. málo členené stĺpikovité fiály). Oproti tomu kôš kupoly má riešenie v gotike bežne používané a často opakované: sústavu rôznotvarovaných lúčov, umiestnených na jemne gravírovanom podklade, ktorá symbolizuje svetlo vnesené Kristovým učením. Ide o montáž z jednotlivých častí starších a mladších? Takéto riešenie sa často volilo pri čiastočnom zničení predmetu, kedy sa zachovaný diel doplnil novými prvkami. V takom prípade by sa však slohy nemali miešať na jedinom stavebnom prvku kalicha, výstavba a výzdoba by musela byť alebo gotická, alebo renesančná. Preto je pravdepodobné, že ide o “prechodný typ”. Na rozhraní slohov sa zvyčajne objavuje takáto línia, pričom vznikajú predmety, ktoré si zachovali staré princípy výstavby, obohatené však novým dekorom, ktorý sa vždy ľahšie a rýchlejšie uplatňoval. Takáto línia je osobitne výrazná medzi neskorou gotikou a ranou renesanciou v strednej aj severnej Európe a prejavuje sa najmä v sakrálnom umení. Gotika totiž oveľa viac svojou zduchovnelosťou vyhovovala požiadavkám cirkvi ako zemitá renesancia, ktorá postavila do stredu vesmíru človeka. Preto sa gotické tvorivé princípy stali akýmsi trvalým symbolom viery v Boha a prežívali hlboko do renesancie. Slohovo čistého renesančného liturgického náčinia sa v spomínanej oblasti nachádza pomerne málo, častejšie sú práve “prechodné typy”, ktoré možno označiť termínom “rozpačitá renesancia”. Môžeme si znova zopakovať, že na základni, noduse a drieku sa miešajú znaky gotické aj renesančné. Na koši kupoly však nenachádzame nijaký renesančný prvok – svojím riešením úplne zodpovedá gotickým košom. Použil by snáď renesančný zlatník ako podklad pod dekor hustý drobný zuborez, keď na rovnakom predmete je na základni uplatnené drobné puncovanie? Nezvolil by namiesto gotických lúčov kvetinovú výzdobu, korešpondujúcu so základňou? Rozbor slohových znakov teda vedie k záveru, že predsa ide o montáž – umiestnenie gotického koša na ranorenesančnú základňu a driek. Ani teraz však nie je nezrovnalostiam koniec. Ak si všimneme renesančné dielce – základne s priľahlou časťou drieku, krčka a kaplnkovitého nodusu – ako prvý postrehneme rozdiel medzi reliéfmi robustne, realisticky stvárnených polpostáv na krčku a štíhlymi plnoplastickými figúrkami s výrazom až groteskným vo výklenkoch nodusu. Základňa s veľkými kvetmi a reliéfy na krčku ako keby smerovali viac k renesancii, nodus a rozdelenie krčka stĺpikmi ako keby sa viac približovalo ku gotike. Obidve časti sú však označené rovnakým datovacím nápisom 1574. Je možné, že by sa na dopĺňaní jedného predmetu zúčastnili dvaja autori v rovnakom čase? V tomto prípade máme šťastie, pretože veľmi nepravdepodobný predpoklad nám potvrdzuje gravírovaný autorský nápis na spodnej strane základne: BALZER. PERGER PAVL KVTNER. WOLF KONSBOL FECIT. Ide o v tejto dobe vzácny autorský nápis, ktorý skutočne uvádza mená dvoch banskobystrických zlatníkov: Wolfa Konsbola, ktorý sa stal v roku 1575 cechmajstrom banskobystrického zlatníckeho cechu a Turala Balzera, ktorý je v Banskej Bystrici doložený ako zlatník v 16. storočí. Skutočne už iba hypoteticky môžeme určiť autorstvo jednotlivých častí: vyspelejší výraz snáď dosiahol cechmajster Konsbol a z jeho rúk teda pochádza základňa a reliéfy; kaplnkovitý nodus je dielom radového a snáď aj staršieho člena cechu Balzera. Teraz sa môžeme vrátiť k datovacím nápisom. Najmä štítok s datovaním 1574 vzbudzoval podozrenie, že bol dodatočne namontovaný na základňu, pretože prekrýva dekor na jednom z lalokov; rovnako však mohla byť vymenená nápisová páska v rukách anjela na noduse. Podrobný rozbor všetkých znakov predmetu však potvrdil pravosť datovania a podporil ho aj nápis, označujúci ako autorov zlatníkov, pôsobiacich v spomínanej dobe v blízkej Banskej Bystrici. Špaňodolinský kalich je náročnosťou a nápadnosťou svojej výstavby a výzdoby, v ktorej dominujú figurálne motívy, výnimočným dielom. Istá nesúrodosť vo výraze mu neuberá na kvalite; naopak osobitnosti jeho vzniku ho zhodnocujú. Rúško záhad sa zatiaľ podarilo iba poodhaliť; možno sa nikdy nedozvieme, čo sa stalo s pôvodným gotickým kalichom, z ktorého ostal iba kôš, ani čo viedlo dvoch zlatníkov k spolupráci na jedinom diele. Literatúra Toranová, E.: Zlatníctvo na Slovensku. Bratislava 1983. Poche, E.: Renesanční umělecké řemeslo v Čechách. In: Dějiny umění v Čechách, 2/1, Praha 1989.