Bojová zástava slovenského kontingentu z operácie KFOR v Kosove je už v depozite Vojenského historického múzea v Piešťanoch. Slovenskí vojaci prestali v tejto misii pôsobiť v polovici novembra minulého roka a ich zástavu potom v decembri odovzdal na slávnostnom nástupe v Prešove veliteľ poslednej slovenskej rotácie Jozef Zekucia. Slovenská bojová zástava v Kosove viala od septembra 1999.

„Prevzali sme ju aj s príslušnou dokumentáciou do nášho zbierkového fondu. V súčasnosti v ňom máme 65 bojových zástav,” uviedol zástupca riaditeľa Vojenského historického múzea Miroslav Mihálik. Medzi bojovými zástavami je aj 18 replík. “Je to dôsledok stavu, že pri delení bývalej federálnej armády ČSFR slovenská strana nenástojila na delení exponátov pražského Vojenského historického múzea. Preto sme dali vyrobiť repliky zástav, ktoré sa dotýkajú našej slovenskej vojenskej histórie,” vysvetlil Mihálik a dodal, že sú medzi nimi aj zástavy čs. legionárov. Výroba repliky nie je lacná záležitosť. Napríklad náklady na zhotovenie repliky bojovej zástavy pešieho pluku 39 výzvedného generála Grazianiho stála takmer štyritisíc eur a obdobné sú ceny aj ostatných replík. Sú medzi nimi napríklad legionárske zástavy 23. streleckého pluku, ktorý vo Francúzsku vytvorili predovšetkým americkí Slováci, či 12. streleckého pluku M. R. Štefánika z československých légií v Rusku. Okrem toho zbierku tvoria aj bojové zástavy našich v západnom odboji, napríklad 311. československej bombardovacej perute v čase druhej svetovej vojny vo Veľkej Británii, 2. paradesantnej brigády, 1. pešieho pluku bývalej 1. čs. divízie vo Francúzsku, ako aj 11. československého poľného práporu východného.

V dobách medzivojnovej Československej republiky bojové zástavy darovali útvarom mestá, v ktorých pôsobili. Napríklad Nové Zámky 3. jazdeckému pluku Svätopluka, kniežaťa Veľkomoravského, Nitra 110. delostreleckému pluku, Žilina 41. pešiemu pluku Dr. Edvarda Beneša, Piešťany 3. leteckému pluku generála letectva M. R. Štefánika, Ružomberok 2. horskému pešiemu pluku a Bratislava 4. ženijnému pluku. V súčasnosti bojovú zástavu prepožičiava prezident republiky na návrh ministra obrany.

Prvá zástava, ktorá bola aj s dokumentáciou odovzdaná do zbierok múzea, bola bojová zástava bývalého spojovacieho učilišťa v Novom Meste nad Váhom, poslednou už spomínaná bojová zástava slovenského kontingentu z operácie KFOR v Kosove. Najstaršou bojovou zástavou je práporec hraničiarskeho práporu 10. z Trebišova z druhej polovice dvadsiatych rokov minulého storočia. Bojové zástavy sú uložené v depozite, v budove vojenského múzea, kde predtým sídlil štáb leteckého pluku v Piešťanoch. Múzeum je súčasťou Vojenského historického ústavu Bratislava.

Zástavy musia byť uložené v suchu, chránené pred priamym slnečným svetlom v špeciálnych regáloch. Na všetky zástavy postupne podľa Miroslava Mihálika pribudnú aj ochranné látkové obaly. Ich uskladnenie je však len jednou časťou práce. „V nasledujúcom období nás čaká historické bádanie o jednotlivých zástavách, ich osudoch. Veď bojové zástavy sú súčasťou našej vojenskej histórie,“ pripomenul.

Už v starovekej Číne, Egypte, či Rímskej ríši používali na označenie vojenských jednotiek predchodcov zástav, ktorými boli textilné pruhy pripevnené na žrdiach a kopiách. Neskôr bolo vecou cti vo vojnových konfliktoch získať protivníkovu bojovú zástavu. Preto ju zvyčajne chránili najlepší vojaci.

Agentúru SITA informoval hovorca Ozbrojených síl SR Milan Vanga.