Workshop (odborný seminár) k problematike zastrešovania torzálnej architektúry pod uvedeným názvom sa uskutočnil dňa 24. júna 2010 na Štátnom hrade Bezděz v priestoroch podstrešia Purkrabského paláca. Podujatie usporiadalo územné odborné pracovisko Národního památkového ústavu v Liberci. Toto zasadnutie bolo rozdelené do dvoch blokov; prvý, dopoludňajší, bol venovaný problematike vlastného zastrešenia Manského paláca a druhý, odpoludňajší, bol vyhradený prezentáciám aktuálnych príkladov, návrhov a realizácií zastrešovania torzálnej hradnej architektúry. Je ambíciou usporiadateľa vydať referáty, ako aj záverečné odporúčania v zborníku, preto k priebehu konferencie iba niekoľko poznámok a postrehov.

Je bezpredmetné na tomto mieste uvádzať mimoriadny význam, hodnoty a dôležitosť hradu Bezděz, ktoré sú v rámci Čiech všeobecne známe. S opravami striech jeho jednotlivých objektov, resp. k ochrane torzálne zachovaných objektov bolo započaté už v 19. storočí obnovou zastrešenia hradnej kaplnky, ústrednej veže, ktoré kontinuálne pokračovali v 20. storočí zastrešením Kráľovského paláca a z historického hladiska nedávno ukončeným zastrešením Purkrabského paláca, v ktorého podstreší sa seminár konal. Vzhľadom na bohatstvo poznatkov, ikonografických podkladov, stôp a situácií in situ a iných podkladov Zastrešenia sú všeobecne hodnotené priaznivo. Tieto strechy vyjadrujú akademickú tvarovú repliku historickej podoby objektov, v obraze krajiny a v siluete hradu sa zažili a, hlavne, zabezpečujú spoľahlivú ochranu mimoriadne dobre zachovaných murovaných konštrukcií, pozostatkov povrchových úprav, architektonických detailov a iných nálezových situácií jednotlivých budov. Zároveň tieto zastrešenia nie sú v priamom rozpore s torzálnosťou zachovania a prezentácie týchto objektov. Ostatným objektom hradného jadra bez zastrešenia, ktorý svojim strmým strešným štítom dlhoročne dopĺňal siluetu hradu bol Manský palác. Tento objekt bol bez zastrešenia dlhé obdobie (úvahy siahajú až k názorom o jeho nezastrešení od vzniku vôbec) a silueta bola dlhodobo vžitá a všeobecne akceptovaná. Nevyhnutnosť ochrany konštrukcií a interiéru paláca pred poveternostnými vplyvmi však vyvolávala pokusy o jeho zastrešenie. Do tej miery, že účastníkov už palác vítal novou, nedávno ukončenou strechou.

Workshop zahájil a prítomných uvítal zástupca usporiadateľa seminára Michal Panáček, ktorý vo svojom vystúpení po organizačných pokynoch rámcovo uviedol účastníkov do problematiky vývoja obnovy a ochrany objektov na hrade Bezděz. Následne sa začal zaujímavý sled viac ako desiatich príspevkov, ktorý zaujímavo v prestávke doplnila komentovaná prehliadka Manského paláca.
Dopoludňajší blok venovaný zastrešeniu Manského paláca hradu zahájil Petr Štoncner obsiahlym úvodom do problematiky vývoja a postupu pamiatkovej ochrany hradu Bezděz. Ďalšie príspevky postupne prezentovali výsledky doterajšieho bádania a dokumentácie Manského paláca (M. Panáček), výsledky nedávno ukončeného archeologického výskumu klenbových násypov (R. Tišerová, L. Gál), ako aj vývoj a výsledok jeho zastrešenia. Pozoruhodnou bola prezentácia realizácie strechy z pohľadu dodávateľa prác (J. Kabáč). Blok vzbudil živú diskusiu ohľadom formy realizovaného zastrešenia a voľby základného metodického prístupu k ochrane paláca. Prezentovali sa aj názory na skrytú strechu, zelenú strechu, objekt bez zastrešenia a pod. Správne sa pripomenul odkaz doposiaľ neprekonanej metodiky J. Sokola (doplnenej T. Durdíkom s úvodom J. Štulca) pri obnove torzálnej architektúry. Z diskusie (konanej v priateľskej atmosfére aj po skončení seminára na hrade) z príkladu Manského paláca vyplynulo všeobecné poučenie o nutnosti dostatočnej predprojektovej a projektovej prípravy, predchádzajúceho podrobného stavebno-historického prieskumu, archeologického prieskumu a iných špecializovaných výskumov a, hlavne, o nutnosti zváženia všetkých rizík a možností spojených so zastrešením toho-ktorého hradného torzálneho objektu v širokej odbornej diskusii.
Samotná komentovaná prehliadka Manského paláca prezentovala citlivé riešenie a realizáciu zastrešenia, kde sa medzi hlavné pozitíva radia reverzibilita konštrukcie vloženej strechy, minimalizácia, resp. vylúčenie zásahov do hmotnej podstaty murovaných konštrukcií paláca a dôsledná ochrana objektu strechou vychádzajúcou tvarovo zo zachovaných detailov a situácií a metodicky nadväzujúcou na zastrešenia ostatných palácových objektov.

V odpoludňajšom bloku boli prezentované príklady návrhov a realizácií zastrešení torzálnych objektov, zväčša objektov hradných zrúcanín. Aj v tomto bloku boli prezentované zaujímavé, niekedy až odvážne prístupy k ochrane hradných torzálnych objektov. Medzi najvýraznejšie príklady k diskusii patril inak veľmi zaujímavý, ale zrejme iba teoretický návrh zastrešenia všeobecne známeho hradu Krakovec prezentovaný P. Růžičkom a príklad už zrealizovanej vstavby ochodzovej konštrukcie, prístavby arkády dvorovej fasády a zastrešenia stojacej časti (torza) renesančného paláca zrúcaniny hradu Košumberk. Oba príklady zdôrazňujú heslo Menej je niekedy viac. Z ďalších prezentovaných lokalít stoja za zmienku niekedy rozpačité, ale zrejme veľmi potrebné, obtiažne a účelovo realizované zastrešenia objektov na zrúcaninách hradov Vízmburk, Brumov a Lukov. Na príkladoch slovenských zrúcanín hradov Fiľakovo, Jasenov, Ľubovňa, Lietava, Uhrovec a i. kol. autorov prezentoval prierez historickým vývojom a obdobne problematickú, nejednoznačnú a ťažkú cestu pri zastrešovaní torzálnej hradnej architektúry.

Záverom je možné konštatovať odbornosť a zanietenosť pri tvorbe a prezentácii príspevkov, vysokú profesionalitu, entuziazmus, a priateľskú atmosféru, ktorú pripravili kolegovia z odborného pracoviska NPÚ v Liberci a miestna „osádka“ hradu Bezděz. Seminár – wokrshop je príkladom toho, že aj jednodňové podujatie môže byť zmysluplným a plnohodnotným podujatím, obohatením pre odbornú verejnosť zaoberajúcu sa problematikou ochrany a obnovy torzálnej hradnej architektúry, že môže poskytnúť dostatočný priestor pre prezentáciu výsledkov odborného bádania a že dokáže priniesť množstvo obohacujúcich poznatkov. Na zdôraznenie dôsledného zváženia všetkých možností a rizík spojených s tou-ktorou variantou pri zastrešovaní torzálnych hradných objektov, na nutnosť dôslednej a dostatočnej fázy predstihových výskumov, predprojektovej a následne projektovej prípravy, ale hlavne na nutnosť širšej odbornej diskusie pri takýchto aktivitách účastníci ako všeobecný záverečný dokument prijali tzv. „Bezdězká doporučení“.

08/2010
Peter Glos