Pri výbere zberateľa a predmetu jeho zbierania som zvažoval niekoľko variant. Nakoniec som sa rozhodol pre zbieranie známok. Túto činnosť dnes už môžeme nazvať fenoménom pretože niekoľko desaťročí sa mu venovali tisíce nadšencov po celom svete. Od malých chlapcov až po seniorov, od obyčajných ľudí až po boháčov. Jednoducho zbieranie známok sa stalo koníčkom ale aj veľkým biznisom. Ale možno málo ľudí vie od kedy sa vôbec známky začali zbierať. Z filatelistickej literatúry sa dostávame k menu John Clar. Išlo o mladého muža žijúceho v prvej polovici 19. storočia v Londýne. K samotnému zbieraniu však prišlo za zaujímavých okolností. Clar si totiž zmyslel vytapetovať spálňu vo svojom dome orazítkovanými známkami. Vtedy existovali na celom svete len tri farebné varianty jednej – jedinej známky, známky s portrétom kráľovny Viktórie: čierna jednopennyová a modrá dvojpennyová z roku 1840 a tmavočervená jednopennyová z roku 1841. S vynaložením značného úsilia tento prvý „filatelista“ naozaj dosiahol svoj cieľ a nástenný album v svojej spálni skutočne vytvoril. V odbornej literatúra som objavil niekoľko spochybnení o takomto spôsobe vzniku filatelizmu avšak tie boli následné podložené faktami. Dom, v ktorom John Clar doslova vytapetoval steny po niekoľkých rokoch odkúpili manželia Brownovci. Pri rekonštrukcii ich nového bytu došlo i na tapety. Pod ich poslednou vrstvou remeselníci narazili na takmer osemdesiattisíc miniatúrnych portrétov kráľovnej Viktórie. Tapetársku firmu vystriedala v byte filatelistická firma King & Co. Jej vyúčtovanie nečakaného nálezu bolo šokujúce: z celkovej plochy stien 34 m2 sňali 7 393 bezchybných známok v hodnote 147 840 libier. 5206 poškodených známok do účtu nezapočítali. Dodatočne sa vysvetlil aj pôvod originálnych tapiet. John Clar, strýko matky pani Brownovej 20. septembra 1841 uverejnil v denníku Time´s inzerát, v ktorom žiadal verejnosť o zasielanie známok a vysvetľoval, že ich mieni použiť ako tapety. Clarov prípad názorne ukazuje, aké boli počiatky filatelistiky. Vtedajší filatelisti lepili svoje známky naozaj na steny namiesto tapiet, zdobili nimi nábytok a iné bytové zariadenie. Chýbajúci zúbok alebo natrhnutie známky pritom samozrejme nič neznamenali. V londýnskych listoch z polovice 19. storočia preto bolo možné naraziť na inzerát typu „…predám kazetu na rôzne domáce potreby ozdobenú 1600 poštovými známkami…“ A ešte v 70. rokoch 19. storočia sú známe prípady, keď si dámy vylepšovali svoje masky na maškarné plesy nalepenými poštovými známkami, ktoré dnes označujeme ako klasické.
Ozajstné a masové zbieranie poštových známok sa lavínovite rozmohlo až začiatkom šesťdesiatych rokov 19. storočia. Zbierali mladí i starí, školáci i ich otcovia. Z pohľadu dneška to ale svojím spôsobom stále bola barbarská doba. Prvé zbierky známok boli v lepšom prípade ukladané do krabíc od cigár, v horšom prípade ich lepili do školských zošitov, neskôr do albumov podľa zásady „čím pevnejšie, tým lepšie“. Možno si teda celkom ľahko domyslieť, aká bola filatelistická prax na počiatku druhej polovice 19. storočia. Hlavnými pomôckami prvých filatelistov určite nebola pinzeta alebo lupa, ale glej či arabská guma. Ďalší prejav „barbarstva“ spočíval v tom, že celiny sa neuznávali a preto známky z listov bolo treba odlepiť či odstrihnúť a znova pevne nalepiť do albumu. Treťou hlavnou pomôckou čo do významu boli teda nožnice.
Prví filatelisti zbierali známky celého sveta. Prvý katalóg známok, ktorý vyšiel v roku 1861 v Štrasburgu, mal iba 12 strán, na ktoré sa vošli známky celého sveta. Už vtedy však bolo zrejmé, že skompletizovať zbierku všetkých známok sa podarí len výnimočne. Tí najnadšenejší filatelisti však svoje známky nie len zhromažďovali, ale už aj triedili, hľadali odchýlky a študovali. Postupne sa zaužívalo takrečeno vedecké hľadisko a náhľad, rodil sa moderný filatelista. Mnohí podnikavci, ktorí rýchlo zaregistrovali vzrastajúcu filatelistickú záľubu, rovnako rýchlo pochopili, že obľúbená zábava sa čoskoro môže stať zdrojom zaujímavých obchodov. Jedným z nich bol Nemec Gustav Bauschke. Jeho vydavateľstvo, ktoré sa začalo špecializovať na vydávanie známkových albumov, malo nie len vtipný názov vytvorený presmyčkou písmen v mene majiteľa firmy (Schaubek), ale bolo i dodnes je vo filatelistickej produkcii synonymom kvality. Prvý český album vydal roku 1886 vo Viedni hradecký filatelista V. Pompe. O rok neskôr vyšiel album známeho pražského kníhkupca a nakladateľa Zikmunda Reacha. Reach bol azda najpopulárnejším filatelistom 19. a počiatku 20. storočia, zakladajúcim členom a neskôr predsedom Klubu českých filatelistov.

Slovo filatelia sa prvý raz zjavilo novembri 1864 vo francúzskom časopise Le Collectionneur de Timbres-Poste (Zberateľ poštových známok). Jeho autorom bol Georges Herpin, ktorý ako prvý starší výraz timbrológia (či timbrománia), odvodený od termínu timbre-poste, označujúceho vo francúzštine poštovú známku.
Súčasnosť
V dnešnej dobe, ktorú môžme nazvať „dobou počítačov a internetu“ je posielanie klasických listov a pohľadníc na ústupe. Vydávanie poštových známok však naďalej existuje. Vydávajú sa pri rôznych výročiach, udalostiach alebo na počesť osobností spoločenského života.
Známky sa delia do niekoľkých kategórií.
Výplatné – známky asi najbežnejšie a najrozšírenejšie, používané k vyplácaniu
Doplatné – tieto známky vylepuje pošta, nie platiteľ. Sú určené ako potvrdenia o dodatočnej úhrade poštových poplatkov.
Výplatné známky sa ďalej môžu deliť na:
•Bežné – to sú poštové známky vydávané vo veľkých nákladoch a dlhodobo používané. Najčastejším námetom týchto známok je portrét hlavy štátu, štátny znak atď.
•Pamätné (jubilejné) – to sú známky vydávané k významným výročiam.
•Príležitostné – známky vydávané k rôznym dôležitým udalostiam.
•Propagačné – poštové známky vydávané k propagácii napr. prírodných krás, kultúrnych a iných udalostí alebo rôznych výrobkov.
•Dobročinné (príplatkové) – najlepším príkladom sú známky Červeného kríža. Teda známky určené k dobročinnej udalosti a teda príplatky sú na danú akciu celé venované.
Zbieranie tiež prešlo svojim vývojom a časom sa vytvoril systém samotného zberu a jeho triedenia.
Teritoriálne zbierky
Sú zamerané na známky určitej zeme alebo daného svetadielu. Ďalej ich môžeme rozdeliť podľa stupňa špecializácie na:

•generálne – to sú známky jednej danej zeme tak, ako boli vydané od začiatku vzniku danej známkovej zemi alebo v určitej dobe. Asi najjednoduchší spôsob zbierania. Podľa katalógu sa zhromažďujú známky po jednom kuse bez ohľadu na odchýlky a doskové vady.

•špecializované – tu sa vlastne jedná o zbierku už na väčšej úrovni a je k nej potrebné vedieť veľa informácií k úspešnému rozširovaniu danej zbierky jedného štátu. Vyžadujú teda veľký rozsah znalostí, a to ako o známkach, tak aj o danom štáte a teda i znalosti historické. Samozrejme existujú i zbierky špecializované na jednu danú emisiu.
Napríklad v Čechách najobľúbenejšie známky ČSR – emisia Hradčany. Zberatelia do zbierok zaraďujú i celistvosti a ďalšie filatelistické materiály. Tieto zbierky dosahujú väčšinou veľké ocenenia na výstavách.

•študijné – ešte viac než špecializované zbierky. Tieto zbierky zahrňujú aj napríklad skúšobné tlače, návrhy a všetky možné doklady pre použitie a zneužitie známok (falza). Tieto zbierky sú skôr vhodné pre skúšobných znalcov a skutočných odborníkov.
Námetové zbierky
Tieto zbierky sú vytvárané podľa toho čo je na danej známke zobrazené. Pretože je veľa tém z ľudskej činnosti a existuje miliarda známok, je vždy dobré si vybrať danú tému (napr. kvetiny, futbal, hokej, mačky a pod.) a na to sa sústrediť. Je to asi najvhodnejšia možnosť zbierania známok pre začínajúcich a mladých filatelistov.
Námetové zbierky sa ďalej môžu deliť na:
•motívové;
•tematické.

Najslávnejšie známky
Aj medzi známkami existujú tzv. legendy. Existuje ich desiatky, preto som sa snažil vybrať tie najznámejšie.
Čierna penyovka – prvá známka sveta v nominálnej hodnote 1 penny vydaná vo Veľkej Británii 6.5. 1840. Zhotovená bola podľa Wyonovej pamätnej medaily na podnet poštovej reformy Rowlanda Hilla. Známka nemala uvedený názov krajiny. V tomto období okrem Veľkej Británie nikto ešte známky nevydával.
Merkúr – prvá novinová známka, ktorá vyšla v Rakúsko – Uhorsku v roku 1851. Známky vyšli v troch farbách: modrej, žltej a ružovej. Merkúr modrej farby sa používal na vyplatenie 1 výtlačku novín, žltej farby na vyplatenie 10 výtlačkov a ružovej 50 výtlačkov. Najvzácnejší je Merkúr ružovej farby, ktorý patrí medzi najdrahšie známky používane na území Česka a Slovenska.
Maurícius – modrý a ružový – známky vydané v roku 1847 v nominálnej hodnote 1 a 2 peny. Text na ľavom okraji bol omylom vyrytý namiesto POST PAID text POST OFFICE. Z nominálu 2 peny sa zachovali 4 nepoužité a 8 použitých exemplárov. Z nominálu 1 peny sa zachovali 2 nepoužité a 12 použitých exemplárov. Tieto známky patria medzi najdrahšie známky.
Bazilejská holubica – je to prvá známka s poštovým námetom a taktiež je to prvá známka vytlačená viacfarebne. Nie je to bežná známka, ale taktiež nepatrí medzi najvzácnejšie európske známky. Známka bola vydaná v roku 1845 a Bazilej sa stal štvrtou známkovou krajinou sveta.
Brazília – v roku 1843 Brazília vydala svoje prvé známky ako tretia známková krajina. Známky pre svoj motív dostali prezývku “volské oči”.
Britská Guayana – známka vydaná v roku 1856 v nominálnej hodnote 1 cent. Zachoval sa jeden dosť poškodený exemplár. Táto známka patrí medzi najvzácnejšie známky sveta.
Mys dobrej nádeje – známky vydané v rokoch 1853 – 1864. Medzi nimi sa nachádza niekoľko veľmi vzácnych známok vytlačené v miestnej tlačiarni a nazývané “drevorytiny”.
Havaj – známky boli vydané v roku 1851. Najvzácnejšia známka je nominálnej hodnoty 2 centy a zachovalo sa 12 použitých exemplárov. Známky majú prezývku “misionárske”, lebo ich prevažne používali misionári na komunikáciu so Spojenými štátmi.
Spojené štáty americké – známka bola vydaná v roku 1918. Chybotlač s prevráteným stredom patrí medzi najznámejšie a najpopulárnejšie známky USA. Zachovalo sa približne 80 kusov chybotlačí.
Cirkevný štát – známky vydávane v roku 1852 s pápežským motívom.
Rumunsko – známky vydané v roku 1858 pre Moldavské kniežactvo. Známky bolí zhotovené primitívnym razítkom s motívom volskej hlavy s trúbkou. Najvzácnejšia známka je nominálnej hodnoty 27 parale v nepoužitom stave.
Zberatelia známok dnes usporiadavajú rôzne burzy, stretnutia či organizujú rôzne súťaže. Podľa dostupnosti k informáciám možno posúdiť, že filatelisti na Slovensku majú pomerne silné zastúpenie ale aj dobrú organizáciu. Najstarší filatelistický klub na Slovensku bol založený v roku 1921 v Žiline. Pravidelne sa stretávajú a vymieňajú si nielen samotné známky ale aj skúsenosti a kontakty.
Filatelistické zaujímavosti
– najväčšou poštovou známkou je známka bývalého ZSSR z roku 1962 na počesť dobývania kozmu. Má rozmery 15×7 cm.
– najmenšou známkou je známka Maklenburska-Zverínska z roku 1856 a má rozmer 1×1 cm.
– najvyššiu nominálnu hodnotu mali známky z rokov 1946 v Maďarsku, keď v krajine bola inflácia napr.: 500 000 000 000 000 000 ,- pengo.
– najmenšiu nominálnu hodnotu mala známka Indočíny a to 0,001 piastra z roku 1922.
– najväčšia celina bola vydaná vo Wurtembersku. Jej rozmery sú 36×28,3 cm.
– najmenšou vydanou celinou je obálka petrohradskej pošty s rozmermi 8,6×4,8 cm.
– zatiaľ najstaršou známou pečiatkou je benátska pečiatka s nápisom Benátsky kuriér. Jej použitie sa odhaduje v rokoch 1435-1459.
– najstaršou známkou je známka Veľkej Británie v hodnote 1 peny z roku 1840.
– najstaršie poštové múzeum je v Berlíne a bolo založené v roku 1872.
– najstaršími známkovými zošitkami do automatov sú z roku 1891 z Anglicka.
– prvá slovenská výstava poštových známok sa konala v roku 1928 v Trenčíne.
– prvú samolepiacu známku vydal v roku 1964 štát Sierra Leone

Informácie som čerpal hlavne z internetových stránok filatelistov.

Autor: Radovan Blaho
Foto: Internet
Seminárna práca