ZELENÝ OSCAR DO ČIERNEHO MESTA
Svet ich pozná aj bez najdlhšej štrúdle
Banská Štiavnica. Jedenásťtisíc obyvateľov, stoosemdesiatjeden kultúrnych a dve národné kultúrne pamiatky (Starý zámok a Banská akadémia). Pred desiatimi rokmi mesto pred kolapsom, bez nádeje na rekonštrukciu, dnes so zeleným Oscarom. Od deväťdesiateho tretieho zaradené na listinu svetového, kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.Lucia Laczkó
Už účasť vo finále medzinárodnej súťaže Národy v rozkvete v japonskom Hamamatsu, ktorú svetové médiá označili ako udeľovanie zelených Oscarov, bola pre Banskú Štiavnicu úspechom. Dostať sa medzi tridsať miest z celého sveta, ktoré používajú najprogresívnejšie metódy riadenia smerom k občanom a k životnému prostrediu.Radšej panelák
Z chátrajúceho jadra sa stala výkladná skriňa mesta. S obnovou pamiatkových objektov sa síce radikálnejšie začalo začiatkom sedemdesiatych rokov, ale bez reálneho plánu dokončenia. – Obyvatelia dobrovoľne z centra odchádzali, doslova prosili o náhradné panelákové byty. Úroveň a štandard bývania v starých pamiatkových domoch boli nízke. V hodnotných, ale spustošených objektoch sa zabývali Rómovia, – rozpráva primátor Štiavnice Marián Lichner.Deväťdesiaty rok znamenal aj zmenu finančných tokov. K horšiemu. S takmer prázdnou pokladnicou bolo mesto bez nádeje na ďalšiu, hoci aj pomalú obnovu. Reštitúcie, nešťastná privatizácia… Vedenie mesta pristúpilo k odpredaju pamiatkových domov. Jediná šanca na záchranu. Výsledok? Rekonštrukcia banskoštiavnického centra je pred ukončením. Skrásnieť musí už len päť domov.
Predstava kúpy pamiatkového objektu za lacný peniaz (dalo sa aj za osemstotisíc) a som bohatý sa rozpadla hneď v začiatkoch. Priebeh rekonštrukcie precízne sledujú pamiatkári a na zachovanie pôvodnej architektúry sa náklady na stavbu niekoľkonásobne zvyšujú. Po prepočítaní návratnosti najskôr o desať rokov, mnoho (aj západných) investorov zo Štiavnice radšej odišlo.
Najmenší a najchudobnejší
– V Japonsku sme patrili k najchudobnejším mestám. Aj k najmenším. Súťažili sme v kategórii A – s počtom obyvateľov okolo desaťtisíc. S mestečkami z Kanady, Írska, Anglicka, zo Škótska a Spojených štátov. Na prezentáciu sme mali rovnako tridsať minút. Čiže štyritisíc slov podložených desaťminútovým videom a takmer tridsatimi diapozitívmi, – hovorí Marián Lichner, ktorý v Japonsku Štiavnicu predstavoval.Úspešne. Udeľovalo sa desať zelených Oscarov, z ktorých jeden pripadol Slovensku. Za zlepšovanie životného prostredia, skrášľovanie krajiny a environmentálny rozvoj. – Je to predovšetkým morálne ocenenie. Že ideme správnym smerom. Nijaká finančná odmena, je to otázka prestíže. Okrem obnovy historického jadra sme zabodovali pri vodohospodárskom systéme tajchov. Výstavba vodovodu cez Červenú studňu, Paradajz, Reslú, Klinger a Štefúltov v mimoriadne náročnom horskom prostredí dostane vodu tam, kde stáročia nebola, – dodáva primátor mesta.
Banka? To sme my?Už po japonskom oficiálnom predstavení Banskej Štiavnice primátor tušil, že šancu na Oscara majú. Dlhý potlesk, prvé gratulácie priamo od členov nezávislej poroty sľubovali veľa. Napriek tomu na slávnostnom galavečeri pri vyhlasovaní výsledkov sa po ohlásení víťaza nikto neradoval. Namiesto Banská Štiavnica zaznelo v mikrofóne Banka. – Nevedeli sme, o koho ide. Až kým neukázali prstom na slovenský stôl a nenaznačili, že Oscar čaká na nás. Že tá „Banka“ je naša milovaná Štiavnica.
A tá teraz potrebuje prilákať turistov. Nie jednodňových. Tých je každoročne v Štiavnici okolo pol milióna. Treba si ich udržať čo najdlhšie. Lebo zrekonštruované historické jadro má veľa zákutí, ktoré za to stoja.
Banská Štiavnica získala mestské výsady v roku 1238. Od roku 1405 sa stala slobodným kráľovským banským mestom a bola hlavným producentom zlata a striebra v Uhorsku. V roku 1627 tu prvýkrát na svete použili v bani pušný prach. Vznik Banskej akadémie v roku 1762 zaradil Štiavnicu k prvému mestu s banskou vysokou školou v Európe. Od 19. storočia nastáva úpadok baníctva a kedysi tretie najväčšie mesto Uhorska (s 23-tisíc obyvateľmi) stráca zo svojej slávy.Zapísanie Banskej Štiavnice na listinu UNESCO pred siedmimi rokmi vzbudilo pozornosť. Získanie tohtoročného Oscara berú všetci ako satisfakciu.
Zdroj: ŽIVOT 10/2000, 28. 2. 2000, strany 14 a 15