Realizácia Nového mosta cez Dunaj v Bratislave pred viacerými desaťročiami necitlivo narušila celkový vzhľad historického jadra nášho hlavného mesta. Dodnes sa vedú rozmanité diskusie o tom, ako spojiť hrad s centrom. Jedným z návrhov riešenia bola aj štúdia profesora Janáka. Anketovú otázku sme položili dvom námestníkom primátora hl. mesta SR Bratislavy:

Štúdia prof. Janáka, v ktorej navrhoval prekrytie a zástavbu komunikácie z Nového mosta na Hodžovo námestie v priestore pod Židovskou ulicou, vyvolala vo verejnosti rozporuplné ohlasy. Myslíte si, že by sa táto komunikácia mala skutočne riešiť týmto spôsobom, alebo inou formou, prípadne rešpektovaním daného stavu a obmedzením dopravy po nej?

PhDr. Štefan Holčík:

Štúdiu prof. Janáka a spol. považujem za nezmyselnú a najmä za odporujúcu zásadám pamiatkovej starostlivosti, pretože úplne neguje existenciu mestskej pamiatkovej rezervácie, ktorej súčasťou je aj mestské opevnenie a priekopa pozdĺž neho.
Podľa môjho názoru treba cestu (komunikáciu) zapustiť asi o 4 m hlbšie, nad ňou priznať dno mestskej priekopy medzi múrom mestského opevnenia a oporným múrom na západe (pod domami Židovskej ulice).

Priestor zastavať akýmikoľvek budovami by bolo zločinom. Na dne priekopy treba upraviť chodníky pre peších, pozdĺž neho rozmiestniť lavičky, vysadiť zeleň. “Údolie” priekopy nechať premostené jediným mostom za Esterházyovským palácom (terajším), lebo tam bol mostík (drevený) už v čase, keď Albert Sasko-Tešínsky býval v paláci (na Kapitulskej ulici) a chodil pešo “do práce” na Hrad.

Ing. Karol Kolada:

Vznik myšlienky prekrytia Staromestskej ul. bol podľa môjho názoru iniciovaný predovšetkým snahou znovuobnovenia súvislej zástavby hradného vrchu a historického jadra Bratislavy, ktorá bola v súvislosti s výstavbou Nového mosta a tvorby priľahlej komunikačnej siete prerušená trasou Staromestskej ulice. V tomto zmysle chápeme i podstatu návrhu prof. Janáka, ktorý vo svojej štúdii predložil možnosť obnovenia pôvodných hodnôt historickej časti Bratislavy pri rešpektovaní dnes už jestvujúcich súvislostí vyplývajúcich zo samotnej existencie Nového mosta a jeho začlenenia do systému komunikačnej siete Bratislavy.
Z dopravného hľadiska možno konštatovať:

· Staromestská ul. je súčasťou tzv. vnútorného dopravného okruhu Základného komunikačného systému Bratislavy;
· Ľavobrežné predmostie Nového mosta zabezpečuje plnohodnotné dopravné prepojenie vnútorného dopravného okruhu s južnou(Petržalka) a západnou (Nábrežie) časťou Bratislavy, ako aj vzájomné prepojenie uvedených častí;
· Premostenie Staromestskej ul. v profile Kapucínska zabezpečuje okrem priečneho vedenia električkovej dopravy i dopravné napojenie územia Kozej, Zochovej, Svoradovej a Zámockej ul. na vnútorný dopravný okruh;
· Križovatka na Hodžovom námestí zabezpečuje dopravné napojenie západnej (Palisády), východnej (Nám. 1. mája) a južnej (Nám. SNP) časti priľahlého územia na vnútorný dopravný okruh.
· Na Staromestskej ul. sa v súčasnosti nachádza osobitne dôležitá zastávka MHD Zochova s veľmi vysokým obratom cestujúcich predovšetkým z Petržalky, ktorej zachovanie je v jestvujúcom rozsahu časovo ohraničené sprevádzkovaním trasy nosného systému MHD z Petržalky do centrálnej mestskej oblasti.

Z uvedeného je zrejmé, že Staromestská ulica plní dôležitú funkciu pri distribúcii dopravy majúcej vzťah k juhozápadnej časti centrálnej mestskej oblasti a územia medzi Palisádami a Zámockou ulicou. V tomto zmysle je jej úloha nezastupiteľná. Zastávame názor, že problematika prekrytia Staromestskej ulice za predpokladu zachovania všetkých jej vyšpecifikovaných funkcií nemá charakter dopravný, ale urbanistický. Preto v predmetnej veci pripúšťam akékoľvek riešenie, ktoré bude rešpektovať zachovanie uvedených funkcií.

-bv-

Zdroj: Fórum architektúry – 5/2003