Hrsťou zeme z Trenčianskeho hradu a medovinou priviedli v piatok 12. marca 2010 v priestoroch Trenčianskeho múzea do života poštovú známku Matúša Čáka Trenčianskeho. Má hodnotu 70 centov a ide o prvú známku s podobizňou tejto legendárnej a zároveň rozporuplnej historickej postavy. “Pán Váhu a Tatier” z prelomu 13. a 14. storočia je na známke zobrazený keramickým reliéfom. Portrét je však fiktívny, pretože nie je známe, ako panovník vyzeral.

Autorka podobizne a poštová debutantka Edita Balážová si pomohla najstarším zobrazením Matúša Čáka Trenčianskeho od miestneho farára Ľudovíta Stárka z 19. storočia. Slovenská pošta Trenčín na známkach doposiaľ prezentovala Trenčianskym hradom, maliarom Milošom Alexandrom Bazovským a známym rímskym nápisom na trenčianskej hradnej skale z roku 179 nášho letopočtu. Známku vydali zároveň s oslavou 85. výročia organizovania filatelistov v Trenčíne.

Hodnotiť Matúša Čáka Trenčianskeho ako osobnosť je podľa historikov veľmi ťažké. Hodnotenie smeruje od akéhosi slovenského kráľa až po dravého feudála bažiaceho len po moci. Historik Trenčianskeho múzea Vlastimil Hábl hovorí, že pravda je asi niekde inde. Matúša Čáka Trenčianskeho nazval pragmatikom, ktorý využil obdobie, keď sa v Rakúsku, Uhorsku aj Česku menili dynastie.

Na vrchole slávy vlastnil 14 žúp a 50 hradných panstiev. Jeho vtedajšia dŕžava mala podľa Hábla pre Slovensko význam. No ešte väčší pre samotný Trenčín. Hoci patrí medzi tri najstaršie slovenské mestá, ako hraničné mesto poznamenané bojmi a mierovými konferenciami bol do dôb Matúša Čáka Trenčianskeho známy len medzi vojakmi. Rozpínavosť a vláda nad značnou časťou územia však Trenčín ako jeho sídlo preslávila.